Materiály pre rodičov

Problém šikanovania


     Dieťa má právo na život v bezpečí, bez bolesti, ponižovania a strachu. Predchádzať násiliu a šikanovaniu
je dôležité. Výsledky výskumov ukazujú, že niektoré obete šikanovania majú jednu alebo viacej nasledujúcich charakteristík:
  • znížené sebavedomie
  • fyzickú odlišnosť (napr. okuliare, nadváha, telesný handicap a pod.)
  • izolovanosť v skupine vrstovníkov
  • sklon „provokovať“ šikanovanie

     Problematike prevencie šikanovania v školách je určený Metodické usmernenie č. 7/2006 – R MŠ SR z 28.3.2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v základných školách a školských zariadeniach, s účinnosťou od 1. apríla 2006. Toto Metodické usmernenie zdôrazňuje, aby školy aktívne realizovali opatrenia na predchádzanie šikanovania a aby v prípade výskytu boli odborne pripravené na riešenie problémových situácií. V súvislosti
so šikanovaním v školách a školských zariadeniach sa mnohokrát stáva, že si vinníci i obete neuvedomujú
trestno-právne hľadisko svojho konania.

Hlavné znaky šikanovania:
Podľa autorov J. Parryho a G. Carringtona akákoľvek definícia šikanovania by mala obsahovať širšie súvislosti a zahrňovať jeho hlavné znaky, ktoré sú:
  • Zjavný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky. Napr. bitie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie
    a ničenie vecí alebo nadávky a vylúčenie zo spoločnosti druhých.
  • Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí.
  • Incidenty sú opakované. Jednorazové akcie sa väčšinou za šikanovanie nepovažujú.
  • Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou. Táto prevaha môže byť skutočná alebo zdanlivá. V oblasti fyzickej sily alebo agresivity, v osobnej sile jedinca alebo v početnej prevahe skupiny.

Čo môže byť šikanovaním?
  • Posmech, posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúce prezývky, nadávky, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet. Rozhodujúcim kritériom je to, do akej miery je dané dieťa konkrétnou prezývkou zraniteľné.
  • Kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, prehlasované najmä nepriateľským až nenávistným, príp. pohŕdavým tónom.
  • Príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí, povedané najmä panovačným tónom a skutočnosť, že sa im dieťa podriaďuje.
  • Naháňanie, strkanie, štuchanie, rany, kopanie, ktoré nemusia byť silné, ale je nápadné, že ich obeť neopláca.
  • Bitky, v ktorých je jeden z účastníkov zreteľne slabší a snaží sa uniknúť.

Prejavy správania dieťaťa/žiaka, ktoré môžu naznačovať, že je šikanované:
  • bojí sa cesty do školy a zo školy, nechce ísť do školy
  • prosí vás, aby ste ho odviezli do školy autom
  • zmení svoju pravidelnú cestu do školy
  • dieťa je cez prestávky často samé, ostatné deti o neho nejavia záujem.
  • pri skupinových športoch je dieťa volené do družstva často posledné.
  • cez prestávky vyhľadáva blízkosť učiteľov.
  • ak má dieťa prehovoriť pred triedou, je neisté, ustrašené.
  • pôsobí smutno až depresívne, máva blízko k plaču.
  • zhoršuje sa jeho školský prospech, niekedy náhle
  • prichádza domov so zničenými šatami alebo knižkami, príp. neprimerane hladné
  • stáva sa skľúčeným, prestáva jesť
  • pokúša sa ublížiť si
  • zaspáva s plačom
  • má nevysvetliteľné modriny, škrabance
  • jeho veci sú poškodené alebo zničené.
  • odmieta povedať, čo sa mu stalo
  • používa k vysvetleniu horeuvedených skutočností nepravdepodobné výmysly

Ak sa niektoré z nich objavia u Vášho dieťaťa, porozprávajte sa s ním. Pokiaľ sa dozviete, že sa správa tak preto, že je šikanované v školskom prostredí, obráťte sa ihneď na triedneho učiteľa, riaditeľa školy a požiadajte ich
o pomoc, aby ste spoločnými silami nežiaducu tendenciu k násiliu potlačili čo najskôr, v záujme ochrany svojho dieťaťa i prevencie šikanovania iných detí. Pomoc vám poskytneme aj Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Levice.

Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom?
  • byť príkladom dobrých vzťahov
  • zvládať vlastnú agresiu
  • dávať jasne najavo, že násilná agresia je neprijateľná
  • okamžite zastaviť akúkoľvek známku neprijateľnej agresie
  • identifikovať a pomenovať účinky agresie
  • opísať pocity obete agresie
  • učiť starostlivým a empatickým vzťahom.

     Deti, ktoré sú konštitučne predisponované k agresívnemu správaniu v dôsledku svojej genetickej, hormonálnej
a temperamentnej konštitúcie si budú vyžadovať špeciálnu pozornosť, aby sa u nich zabránilo rastu agresie
a šikanovaniu. Prístup k nim však nebude odlišný ako prístup k iným deťom. Neexistuje zázračné riešenie.
V praxi si všetky tieto problémové deti vyžadujú „super rodičovskú starostlivosť“.
Je potrebné deti učiť obranným stratégiám:
  • prekonávať provokáciu
  • vedieť sa správať vhodne v nebezpečenstve
  • dávať deťom/príležitosť vyjadriť svoje pocity
  • naučiť ich napr. ako sa brániť v skupine

Použitá literatúra:
J. Parry, G. Carrington: Čelíme šikanování. Metodický materiál Institutu pedagogicko-psychologického poradenství ČR, 1995.
M. Kolář: Skrytý svět šikanování ve školách. Praha, Portál, 1997.


Spracovala: Mgr. Viera Matulová, CPPPaP Levice

Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
Späť



© 2013-2019, CPPPaP Levice, dizajn: Pavol Szénási, pasz@misung.sk       Počet návštevníkov od 17.9.2013: