Materiály pre rodičov
Úzkostné dieťa v škole
Úzkosť je nepríjemný duševný emocionálny stav sprevádzaný predtuchou nejasného nebezpečenstva, prežívame
ju ako stiesnenosť (sú to myšlienky: "čo ak..."). Býva spojená s depresiou, často je zamieňaná so strachom.
Najčastejšie príčiny úzkosti:
- vplyv našich génov (úzkostný rodič)
- krízové životné udalosti (smrť blízkej osoby, zvieraťa, nehoda, zmena školy, kolektívu, presťahovanie, rozvod rodičov, narodenie súrodenca, traumatické zážitky...)
- vysoké nároky rodičov na dieťa, vysoké nároky dieťaťa na seba
- nevhodná výchova (buď nedôsledná alebo príliš tolerujúca, dvojkoľajná- mama dovolí, otec zakáže, dehonestujúca- ponižovanie, prehliadanie dieťaťa)
- neistota v rodine
- vplyv okolia, médií
Strach má podobné príznaky ako úzkosť, jeho príčina je väčšinou viditeľná a konkrétna. Je racionálny
a zrozumiteľný.
Dieťa sa môže báť rôznych vecí a situácií, napr. odlúčenia a straty, pred cudzími ľuďmi, hanblivosť, pred nocou
a vyfantazírovanými stvoreniami, choroby, pohromy a smrti, zlyhania v škole a školy.
Je dokázané, že primeraný strach zlepšuje náš výkon, pomáha rýchlejšie sa učiť odstrániť z cesty nebezpečie
a núti nás k lepším výkonom. Keď však presiahne únosnú mieru, robíme viac chýb a dosahujeme horšie výsledky, môže spôsobiť tzv. "okno"- stratu pamäti, v danom okamihu si nemôžeme na nič spomenúť. Dlhodobý strach môže vyvolať stres.
Strach zo školy
Mnoho detí a mladistvých, ktorí majú strach zo školy sa sťažujú na náhle bolesti brucha alebo hlavy, sťažujú sa
na rôzne telesné príznaky (napätie, spotené ruky, trasenie rúk, búšenie srdca, poruchy trávenia a vyprázdňovania) alebo psychické príznaky (strata energie, podráždenosť, poruchy koncentrácie pozornosti, pamäte, pocity preťaženia, problémy so spánkom, nadmerná bdelosť, prehnané reakcie). Lekárske vyšetrenie často neprinesie žiadne konkrétne výsledky a častosť a pravidelnosť nevoľnosti si možno ťažko vysvetliť. Niektoré ťažkosti
sú spôsobené práve stresom, ktoré deti zažívajú v škole. Výčitky, že dieťa len predstiera, spravidla ešte zhoršujú situáciu dieťaťa.
Mnoho detí má ťažkosti behom dopoludnia, potom náhle zmiznú a objavia sa znovu večer pri predstave ďalšieho školského dňa, cez víkend tiež príznaky zmiznú. Vhodné je viesť si "denník ťažkostí" a získať tak prehľad
o ťažkostiach.
Existujú dve skupiny detí, ktoré kvôli strachu majú väčšie absencie v škole:
- deti a mladiství s úzkostnou poruchou - robia si často starosti za všetkých okolnosti, nemajú radi nové situácie, často sa im zdá, že svet alebo život ich blízkych je ohrozený, často si robia neustále starosti:
kvôli možným nehodám, vzťahom s kamarátmi, boja sa o svoje zdravie, sú perfekcionisti, často hľadajú istotu a majú potrebu utvrdzovania, sú rozpačití, napätí, majú problémy s koncentráciou. Prvým krokom
je nereagovať na všetky obavy, dôležitú rolu zohráva tiež posilňovanie sebavedomia. - deti a mladiství so sociálnou úzkosťou - majú strach z negatívneho postoja druhých, boja sa, že budú pôsobiť smiešne, majú problém napr. hlásiť sa na vyučovaní, predviesť nejaký výkon, ísť cez preplnený školský dvor, začať rozhovor...
Čo robiť, aby sa znížila úzkosť u detí:
V prvom rade je nutné zistiť, čo je spúšťačom úzkosti u dieťaťa, u nekľudných detí platí, že keď sa správa správne, venujte mu pozornosť a chváľte ho, nežiaduce správanie ignorujte. Deti hanblivé potrebujú pocit istoty a bezpečia
v rodine. Pokiaľ budete venovať pozornosť úzkostnému správaniu svojho dieťaťa, len ho v tom utvrdzujete.
- uspokojte dieťaťu jeho základné psychosociálne potreby (bezpodmienečne darovať lásku, prijatie dieťaťa
zo strany rodičov, pocit istoty a bezpečia) - posilňujte sebadôveru dieťaťa
- hovorte s dieťaťom o jeho zážitkoch a úzkostiach, berte jeho starosti vážne
- dodržujte spoločné domáce rituály (spoločné raňajky, oslavy, trávenie voľného času)
- metóda odvedenia pozornosti (platí len vtedy, ak strach nie je veľký a nevyžaduje žiadnu koncentráciu
na úlohu; napr. počítať od 50 po 1, predstava čo budem robiť cez prázdniny, vymyslieť rozprávkové zviera, atď.) - pokúste sa vyrovnať s vlastnou úzkosťou (konať pokojne, neprenášať naše úzkosti na deti)
- zaveďte časové harmonogramy
- pestujte zdravý životný štýl (šport, zdravá strava, psychohygiena)
- telesné uvoľnenie a relaxácia (jogové cvičenia, dychové cvičenia), ukľudňujúce predstavy
- umožnite dieťaťu stretávanie sa s kamarátmi
- nepríjemné situácie nadľahčite humorom
- pri stave úzkosti použite stop techniku (nedáme zúzkostňujúcej myšlienke šancu), paradoxnú techniku (spolu s dieťaťom sa vysmejeme úzkosti, pozor nikdy sa nevysmievame dieťaťu!), zmena iracionálnych myšlienok na pozitívne
- dajte dieťaťu možnosť sebarealizácie (koníčky, záujmy, ktoré nie sú zamerané na výkon sú vhodné
pre úzkostné deti) - deti chváľte, vždy keď je na to dôvod a dôvody sa snažíme nachádzať vždy, ako sa len dá
- žijeme tu a teraz (neľpieme na minulosti, snažíme sa vidieť perspektívu budúcnosti a užívať si prítomnú chvíľu).
Praktické cvičenia:
- zhodnotenie dňa pred spaním: rozprávajte sa o tom, aký ste mali deň a zakončite rozprávanie v pozitívnom zmysle.
- kartičky s pocitmi: na kartičkách sú napísané rôzne pocity, striedavo ich spolu s dieťaťom vyťahujte
a znázorňujte, alebo komentujte, kedy uvedené pocity prežívame. - krabička obáv: dieťa napíše/nakreslí obavu na papierik, vloží do skrinky, zavrie alebo zamkne.
- rozprávanie tematickej rozprávky: dieťaťu poviete pred spaním rozprávku, v ktorej hlavní hrdinovia prežívajú podobné pocity a situácie, ako ono, zdôraznite to, ako sa s danými situáciami vyrovnali
- dychové cviky: keď sa bojíme zrýchľuje sa nám pulz a skracuje dych, hlboké a pravidelné dýchanie, upokojuje a odháňa strach, ak sa dieťa bojí pred skúšaním alebo písomkou, môžete skúsiť zopár cvikov, v ľahu i v sede napr. s predstavou šumenia mora.
Použitá literatúra:
Stiefenhofer, M.- 55 rád... keď sa dieťa bojí, Belimex, Bratislava, 2002.
Krowatschek, D.- Domsch, H.- Do školy beze strachu, CPRESS, Brno, 2007.
Spracovala: Mgr. Veronika Solmošiová, CPPPaP Levice
Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
