Materiály pre rodičov
Ako pomôcť deťom s vývinovými poruchami učenia s učením sa cudzieho jazyka?
Učenie a domáca príprava na vyučovanie s deťmi s vývinovými poruchami učenia (ďalej len VPU) často nie je ľahkou záležitosťou (a to nielen pre deti, ale aj pre rodičov). Poruchy učenia totiž ovplyvňujú (v rôznej miere) schopnosť nadobúdať a uplatňovať získavané informácie (Jucovičová – Žáčková, 2018).
To platí aj pri učení sa cudzieho jazyka, ktoré nie je pre mnohé deti s VPU vôbec jednoduché. Tieto deti majú často ťažkosti s osvojovaním si slovnej zásoby (najmä pokiaľ sa slovíčka inak vyslovujú a inak píšu), s výslovnosťou, s osvojovaním si gramatických pravidiel. Ťažkosti sú prítomné aj v čítaní textu ako aj v písomnom prejave (,,píšu ako počujú“).
Napriek týmto ťažkostiam sú aj deti s VPU schopné cudzí jazyk zvládnuť. Zvyčajne však potrebujú namiesto bežných vyučovacích metód a postupov individuálny prístup a využívanie iných (alternatívnych) metód a foriem práce.
Preto ak chceme, aby boli deti s VPU úspešné pri osvojovaní si cudzieho jazyka, je často potrebné pristúpiť k zmenám týkajúcich sa obsahu učiva, prístupu, využívaných metód osvojovania vedomostí a zručností, organizácie práce v škole, ale aj hodnotenia (Brunclíková et al., 2013). Práve týmto môžeme predchádzať situáciám, kedy nesprávne zvolené didaktické postupy a nerešpektovanie individuálnych potrieb žiaka s VPU môžu negatívne ovplyvniť jeho vzťah k cudziemu jazyku, prípadne ho utvrdiť v tom, že je „slabší“, horší a že nikdy nebude schopný dosiahnuť to, čo jeho spolužiaci (Pokrivčáková a kol.,2009). Práve tým, že sa tieto deti necítia byť v cudzom jazyku úspešné majú tendenciu sa mu vyhýbať a v horších prípadoch k nemu získavajú odpor prípadne na učenie sa cudzieho jazyka úplne rezignujú.
Deti s VPU tak zvyčajne potrebujú s výučbou cudzieho jazyka pomoc, a to tak v škole ako aj v domácom prostredí.
V školskom prostredí pri výučbe cudzieho jazyka zo strany vyučujúceho môže pomôcť uprednostňovanie ústnej (hovorenej) formy jazyka, využívanie multisenzorického prístupu (v maximálnej možnej miere, napr. obrázky, piktogramy, zvukové nahrávky, predmety, pohybové vyučovanie, multimédiá), využívanie vizualizácie (opäť v čo najväčšej možnej miere). Dôležité je aj nehovoriť veľmi rýchlo, ale jasne a zrozumiteľne. Napísané inštrukcie prečítať vždy aj nahlas, zadávať ich skôr po jednom (nie viac inštrukcií naraz). Ako efektívne sa javí aj dohodnutie sa so žiakom na určitom (nenápadnom) signály, ktorý použije v situáciách, keď potrebuje pomoc. Vhodná je aj častejšia kontrola zapísania poznámok (v snahe predchádzať chybám), ako aj poskytovanie častejšej spätnej väzby a poukazovanie na silné stránky žiaka (Pokrivčáková a kol., 2009). Efektívne sú aj alternatívne formy skúšania (preferencia ústnej formy, kratšie písomné odpovede, priraďovanie, testové formy a pod.), tolerovanie fonetického zápisu slov v písomnom prejave (,,píš ako počuješ“), obmedzovanie čítania dlhších a náročnejších textov a prípadne aj slovné hodnotenie.
V domácom prostredí môžeme deťom s VPU tiež pomôcť s učením sa cudzieho jazyka využívaním vhodných stratégií a metód. Zároveň je ale potrebné si uvedomiť, že akýsi univerzálny (,,zázračný“) spôsob, ktorý by bol pri učení sa cudzieho jazyka rovnako úspešný pre všetky deti s VPU neexistuje. Dôležité je preto hľadať (aj spoločne s dieťaťom) spôsoby, pomocou ktorých bude učenie sa cudzieho jazyka čo najlepšie a najefektívnejšie. Pri učení cudzieho jazyka môžete skúsiť:
- zapisovať slovíčka pri osvojovaní novej slovnej zásoby (písaním slovíčok sa aktivuje motorická pamäť, opakované písanie nám pomáha zapamätať si správny pravopis),
- zaviesť slovníček ťažších slov (do slovníčka zapisovať ťažšie slová a pravidelne ich opakovať),
- pred napísaním každého slovíčka najskôr slovo vysloviť so správnou výslovnosťou nahlas, potom ho znovu zopakovať po hláskach tak, ako sa píše a potom slovo písať s tým, že zároveň pri písaní slovo hláskujeme,
- využívať vizualizáciu (napr. obrázkové slovníky - aj vlastnoručne vytvorené, priraďovanie pojmov k obrázkom),
- nové slovíčka spájať do slovných spojení, viet,
- učiť sa v rámci konverzácie (pri konverzácii sa nebáť robiť chyby),
- pravidelne opakovať slovíčka,
- slovíčka sa učiť postupne (nie veľké množstvo naraz),
- rozdeliť osvojovanie slovíčok do zvládnuteľných úsekov (napr. 10 slovíčok denne),
- zvýrazňovať slovíčka, ktoré robia problém a častejšie sa k nim vracať,
- rozdeliť slovíčka do podsystémov, podskupín (ktoré majú určitý spoločný znak napr. rovnakú koncovku, rovnaký člen),
- využívať rôzne mnemotechnické pomôcky, audiozáznamy,
- učiť sa v kontexte (čítaním textu, v rozhovore, vo frázach a pod.),
- učenie prepojiť s motorikou, pohybom (napr. pantomimickým vyjadrením, dramatizáciou),
- tvoriť tematické plagáty, myšlienkové mapy, grafické schémy a prehľady,
- nikdy sa neučiť dva cudzie jazyky za sebou,
- čítať knihy v angličtine (menšieho rozsahu, s nižšou slovnou zásobou),
- k čítaniu využívať aj komiksy, časopisy, sledovať rôzne krátke videá v angličtine,
- pri učení sa gramatických pravidiel si vytvárať portfóliá,
- pri učení sa gramatických pravidiel sa zameriavať vždy len na jeden jav, pokiaľ nie je dostatočne zvládnutý, nepokračovať k ďalšiemu,
- farebne odlišovať slovné druhy,
- opakovane si zapisovať správne tvary,
- používať aj rôzne počítačové programy na precvičovanie,
- zvážiť možnosť doučovania, najmä v prípade starších detí (Zelinková – Čedík, 2013; Krejčová a kol., 2014; Jucovičová – Žáčková, 2018).
Vyššie uvedené odporúčania sú len návrhy ako deťom s VPU pomôcť, aby bolo pre ne učenie sa cudzieho jazyka efektívne. Je možné, že niektoré z nich nebudú v prípade vášho dieťaťa fungovať. To je však v poriadku. Každé dieťa s VPU je iné a aj miera ťažkostí v cudzom jazyku je individuálna. Preto je kľúčové vybrať si tie spôsoby a stratégie, ktoré vášmu dieťaťu najviac vyhovujú a pomáhajú mu byť pri učení sa cudzieho jazyka úspešné. Nezabúdajte, že všetko (váš čas, energia, trpezlivosť) čo venujete svojim deťom pri učení (aj cudzieho jazyka) sa vám určite vráti.
Použité zdroje:
KREJČOVÁ L., BODNÁROVÁ Z., a kol., 2014. Specifické poruchy učení. Dyslexie, dysgrafie, dysortografie. Brno: Edika, 2014. ISBN 978-80-266-0600-0.
JUCOVIČOVÁ D., ŽÁČKOVÁ H., 2018. Jak se učit s dítětem se specifickou poruchou učení a s poruchou pozornosti. Praha: Nakladatelství D+H, 2018.
POKRIVČÁKOVÁ S. a kol., 2009. Vyučovanie cudzích jazykov v triedach s individuálne integrovanými žiakmi s poruchami učenia a pozornosti in Cudzie jazyky a kultúry v modernej škole, Brno: Masarykova univerzita, 2009, s. 29 – 44. ISBN 978‐80‐210‐4974‐1.
ZELINKOVÁ O. – ČEDÍK M., 2013. Mám dyslexii. Praha: Portál, s.r.o, 2013. ISBN 978-80-262-0349-0.
Spracovala: Mgr. Kamila Kadlecová, PhD., CPPPaP Levice
Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
