Materiály pre rodičov

Možnosti pomoci deťom s ťažkosťami v správaní

• Je dôležité porozumieť správaniu dieťaťa aj príčinám, ktoré k jeho správaniu viedli:
  
  • demokratické výchovné metódy detí kladú dôraz na rovnocenný vzťah a vzájomný rešpekt medzi rodičom a dieťaťom, ale pozor - rodič musí byť dieťaťu autoritou a byť tým, ktorý dieťa povzbudzuje k sociálne žiaducemu správaniu
  • deťom, ktoré rodičov hnevajú, môže chýbať istota; tieto deti neveria tomu, že by sa mohli uplatniť v živote bežnými spôsobmi správania, preto sa snažia správať sa nevhodne
  
  Deťom, ktoré sa správanú nesprávne, najčastejšie ide o:
  
  • upútanie pozornosti (aha, pozri, čo robím a pod.)
  • snaha využiť svoju moc (nikto ma nemôže prinútiť, aby som to neurobil, ja to spravím a pod.)
  • pomsta (nikto ma nemá rád, ani moji rodičia, tak sa im za to pomstím a niečo urobím a pod.)
  • predvádzanie svoje vlastnej neschopnosti (ak deti na nás „hrajú“, že niečo nedokážu, že im niečo nejde a pod.)
  
  Ako to môžu rodičia zmeniť? - tým, že začnú budovať pozitívny vzťah so svojím dieťaťom; existujú 4 možné spôsoby:
  
  • vzájomný rešpekt - nielen dieťa má rešpektovať svojho rodiča, ale aj rodič má rešpektovať svoje dieťa
  • spoločná zábava - rôznorodé aktivity a v priebehu hociktorej časti dňa
  • povzbudenie - ak dieťa povzbudzujeme, zvyšuje to v ňom pocit sebadôvery a sebaistoty
  • zdieľanie lásky - je potrebné deťom často hovoriť, že ich máme radi; lásku im môžeme dať pocítiť aj neverbálne, napr. dotykmi, objatiami a pod.
  
  
• Je dôležité lepšie porozumieť nielen svojmu dieťaťu, ale aj sebe samému:
  
  • emócie sú prirodzenou súčasťou nášho života
  • správanie niekoho iného vyvoláva v nás určitú emóciu, ktorú prežívame, napr. pocit hnevu, radosti a pod.
  • v každej rodine je iná atmosféra a preferujú sa iné hodnoty a podľa toho sú v rodine určité emócie potláčané alebo prejavované
  • každá dieťa v rodine má svoje postavenie (prvorodené, druhorodené, najmladšie, jedináčik atď.) a inak sa rodič k nemu nevedomky správa
  • každý rodič reaguje na tú istú situáciu odlišne; závisí to od toho, aký výchovný štýl je uplatňovaný v rodine - prísny (autoritatívny), demokratický alebo voľný (liberálny)
  
  
• Je dôležité povzbudzovať deti, dávať im pocit sebadôvery a vlastnej hodnoty:
  Čo by nemal robiť rodič vo výchove svojho dieťaťa:
  
  • nemal by mať od neho negatívne očakávania, napr. nemal by od neho očakávať už vopred neúspech a pod.
  • nemal by klásť dieťaťu nadmerne vysoké požiadavky a ciele
  • nemal by vyvolávať súrodeneckú rivalitu a napätie medzi nimi
  • nemal by byť na deti príliš ctižiadostivý
  • nemal by mať na deti dvojakú mieru, ale všetky svoje deti by mal hodnotiť rovnako
  
  Čo by mal robiť rodič vo výchove svojho dieťaťa:
  
  • mal by prijímať svoje deti také, aké sú, nielen také, akými by mohli byť
  • nemal by si všímať žalovanie a podobné prejavy u svojich detí
  • mal by voliť k svojim deťom pozitívny prístup
  • mal by dôverovať svojim deťom tak, aby mohli potom oni dôverovať sami sebe
  • mal by zamerať svoju pozornosť aj na ich dobré nápady, úspechy, schopnosti a pod.
  • mal by hodnotiť aj ich snahu a čiastočné zlepšenie, nielen končený výsledok ich činnosti
  • mal by ich často povzbudzovať, ale nie nadmerne chváliť.
  
  
• Je dôležité uvedomiť si, akým spôsobom komunikujeme so svojím dieťaťom:
  Je dôležité uvedomiť si, akú rolu zastávame vtedy, keď nám dieťa zdieľa svoje pocity:
  
  • rola vrchný veliteľ - ak rodič všetko riadi a chce mať kontrolou a dáva dieťaťu rôzne príkazy, hrozby a pod.
  • rola moralista - ak rodič káže dieťaťu, čo má alebo nemá robiť, že iný pocit zdieľať je nesprávne a pod.
  • rola deda vševeda - ak rodič poukazuje na svoju nadradenú pozíciu a rozkazuje dieťaťu, radí mu, dáva mu rozum a pod.
  • rola sudcu - ak rodič vzniesol nad dieťaťom rozsudok bez predošlého uváženia, ak chce dieťaťu dokázať, že len on má vždy pravdu a chyba je vždy na strane dieťaťa
  • rola kritika - ak má rodič vždy pravdu, ak rodič dieťa pritom aj zosmiešňuje, nadáva mu, používa rôzne poznámky, vtipy a pod.
  • rola psychológa - ak rodič analyzuje problém, ktorý sa stal, ak sa rodič dieťaťa pýta, ak rozoberá daný problém, hľadá jeho riešenia a pod.
  • rola utešovateľa - ak rodič berie pocity dieťaťa na ľahkú váhu, že to nič nie je, že to prejde a pod.
  
  Rodič by mal so svojím dieťaťom komunikovať priamo tvárou v tvár, nevykonávať pritom žiadnu inú činnosť a sústredene počúvať, čo mu dieťa zdieľa.
  Pri komunikácii s dieťaťom si treba dávať pozor aj na naše neverbálne prejavy.
  
  
• Je dôležité nachádzať efektívne spôsoby nášho správania a vyjadrovania našich myšlienok - existuje niekoľko spôsobov:
  • skúmanie rôznych možností, ktoré dieťa má a pomoc s výberom správnej možnosti:
    
    • ak vnímavým spôsobom načúvania porozumieme pocitom dieťaťa a objasníme ich, napr. si nahnevaný; zdá sa mi, že sa cítiš... a pod.
    • ak skúmame možnosti konania metódou brainstormingu (zhromažďovaním nápadov), napr. nepozrieme sa na to, čo by sa dalo s tým urobiť?; ak naozaj chceš so svojou pani učiteľkou dobre vychádzať, čo si myslíš, že by si pre to mohol urobiť? a pod.
    • ak hľadáme spoločné riešenie - napr. ktorý z týchto nápadov pokladáš, že je najlepší a pod.
    • ak rozdiskutujeme pravdepodobné výsledky daného rozhodnutia dieťaťa, napr. čo si myslíš, čo by sa stalo, keby si to urobil? a pod.
    • ak získame záväzné rozhodnutie, napr. čo si sa rozhodol urobiť?, kedy to chceš urobiť? a pod.
    • ak naplánujeme termín hodnotenia, napr. ako dlho to budeš robiť?, kedy sa o tom znovu porozprávame? a pod.
    
    
  • zisťovanie toho, kde je problém:
    
    • ak dávame dieťaťu nasledovné otázky, napr. koho problém to je?; kto má s kým problém?; kto nedosiahol svoje prianie? a pod.
    
    
  • “ ja“ zdieľanie - zdieľanie v prvej osobe
    
    • ak pred dieťaťom rozprávame v prvej osobe sami za seba
    • „ja“ zdieľanie môže mať niekoľko krokov:
    • najskôr popíšte dieťaťu správanie, ktoré vám vadí (len ho popíšte, nech je to bez jeho obviňovania), napr. keď neprídeš domov rovno zo školy a ani mi nezavoláš...
    • potom vyjadrite svoje pocity, ktoré sa týkajú dôsledkov, ktoré pre vás toto jeho správanie má, napr. ...mám starosť, že sa ti mohlo stať...
    • nakoniec vyjadrite príčinu, napr. ...pretože neviem, kde si a pod.
  
  
• Je dôležité nachádzať prirodzené a logické dôsledky správania dieťaťa, a tak rozvíjať jeho zodpovednosť:
  Niekoľko zásadných rozdielov medzi logickými dôsledkami a trestom:
  
  • trest vyjadruje moc našej osobnej autority a logické dôsledky vyjadrujú to, čo sa od nás v danej sociálnej situácii očakáva
  • trest je len niekedy alebo len zriedkakedy v logickom vzťahu k situácii a logické dôsledky sú vo vzťahu k nesprávnemu správaniu dieťaťa
  • trest je osobný a zahŕňa v sebe aj morálne odsúdenie a logické dôsledky sú neosobné a neobsahujú žiadne prvky osobného morálneho odsúdenia
  • trest sa týka správania dieťaťa v minulom čase, logické dôsledky sa zameriavajú na súčasnosť a budúcnosť
  • trest hrozí „vinníkovi“ stratou rešpektu alebo lásky a zráža ho smerom dolu, pri uplatňovaní logických dôsledkov znie hlas rodiča pokojne a priateľsky
  • trest vyžaduje u dieťaťa poslušnosť, logické dôsledky mu dávajú možnosť voľby
  
  Pri používaní a uplatňovaní logických dôsledkov je dôležité riadiť sa niekoľkými základnými pravidlami:
  
  • snažte sa pochopiť ciele dieťaťa, jeho správanie a pocity
  • snažte sa byť láskavý, ale pevný zároveň
  • nesnažte sa byť „dobrým“ rodičom
  • snažte sa byť vo svojich činoch dôslednejší
  • snažte sa oddeľovať čin od činiteľa
  • snažte sa povzbudiť dieťa k väčšej samostatnosti
  • snažte sa vyhnúť ľutovaniu svojho dieťaťa
  • snažte sa nestarať sa príliš často nad tým, čo si myslia o vás druhí ľudia
  • snažte sa uvedomiť si, koho problém to je a podľa toho potom aj konajte
  • snažte sa menej rozprávať, a viac konať
  • snažte sa o to, aby ste odmietali a aby ste nepovolili dieťaťu to, za čím si stojíte
  • snažte sa o to, aby všetky deti niesli za to svoju zodpovednosť
  
  Kedy sa odporúča využívať vo výchove svojho dieťaťa metódu dôsledkov:
  
  • vtedy, keď je potrebné dať dieťaťu možnosť voľby
  • vtedy, keď sa vo výchove uplatňuje prirodzený dôsledok, vtedy je potrebné uistiť dieťa o tom, že bude mať neskôr príležitosť svoje rozhodnutie zmeniť
  • vtedy, keď sa nežiaduce správanie opakuje a keď treba predĺžiť čas, ktorý musí uplynúť dovtedy, pokiaľ sa o to dieťa môže pokúsiť znovu
  
  
• Je dôležité uplatňovať prirodzené a logické dôsledky správania aj v ďalších situáciách:
  Môžeme ich pri výchove svojich detí uplatňovať v rôznych situáciách, napr.:
  
  • situácia zabúdania - napr. dieťa si zabudne vziať niečo potrebné do školy, vy ako rodič nechajte ho tak, v škole na to príde, nepripomínajte mu to stále
  • situácia problémového obliekania sa - napr. dajme možnosť dieťaťu vybrať si z určitého druhu oblečenia - možnosť spolurozhodovania sa v danej situácii a ukážme mu možnosť vhodnej kombinácie, ak ju nevyužije a zle sa oblečie do školy, nech ono samé zdieľa potom dôsledky svojho nesprávneho rozhodnutia
  • situácia osobnej hygieny - napr. dieťa si nechce umývať zuby, dajme mu na výber jednu z dvoch možností, že buď si bude čistiť zuby a všetko bude v poriadku alebo nebude jesť sladkosti
  • situácia pomoc v kuchyni, keď je to pre dieťa problém - napr. dieťa má upratať kuchyňu, vtedy mu vysvetlíme, že nemôžeme mu dať jesť skôr ako neuprace kuchyňu a pod.
  • situácia, keď sú domáce práce pre dieťa problémom - napr. ak má dieťa urobiť nejakú prácu v domácnosti, môžeme sa s ním dohodnúť na cene tejto práce a buď dostane potom peniaze ono alebo niekto iný, kto tú prácu urobí a dáme mu aj časový limit, dokedy to má urobiť a o tú sumu peňazí máme potom menej na spoločný výlet a pod.
  
  
• Je dôležité usporiadať si rodinné porady a spoločne sa v určitom čase stretávať:
  Základné pravidlá pre rodinné porady, ktoré by sa mali dodržiavať:
  
  • je dôležité stretávať sa pravidelne v dohodnutom čase
  • je dôležité striedať sa vo vedení rodinnej porady
  • je dôležité písať si zápisky z rodinných porád
  • je dôležité naplánovať si čas
  • je dôležité stanoviť si hranice, pravidlá diskusie a pod.
  • je dôležité spolupracovať pri rozdeľovaní úloh, ktoré sa týkajú domácich prác
  • je dôležité dodržiavať spoločnú dohodu
  • je dôležité vytvoriť si z rodinných porád diskusiu, v ktorej každý člen rodiny môže predniesť svoje potreby a pod.
  • je dôležité urobiť si aj čas na zábavu
  
  Ako viesť rodinné porady:
  
  • používajme sústredené načúvanie tou, kto hovorí
  • používajme „ja“ zdieľanie - zdieľanie sa v prvej osobe, zdieľanie sami za seba
  • držme sa toho, o čo nám naozaj ide
  • používajme brainstorming - zhromažďovanie nápadov
  
  Kedy je dobré začať s rodinnými poradami v domácnosti:
  
  • vtedy, keď má o ne záujem jeden z rodičov
  • vtedy, keď sa obaja z rodičov budú správať počas rodinnej porady ako rovnocenní účastníci detí, budú ich počúvať, vyjadria svoj názor a spoločne dospejú k určitému záveru
  • pokiaľ chceme v rodine zaviesť rodinné porady, mali by sme na to pripraviť aj samotné deti
  
  
• Je dôležité rozvíjať aj svoju sebadôveru a využívať svoje vlastné schopnosti:
  Spôsoby, ktorými je možné rozvíjať svoju sebadôveru:
  
  • dávajte si reálne ciele
  • snažte sa o zachovanie rovnoprávnosti v rodine
  • ochotne pristupujte k zmenám
  • dajte si pozor na to, aké máte očakávania od svojich detí
  • skúmajte vždy svoje emócie a snažte sa im porozumieť;