|
Materiály pre rodičov
Možnosti pomoci deťom s ťažkosťami v správaní
Rady pre rodičov - ako pomôcť deťom s ťažkosťami v správaní:
- Je dôležité porozumieť správaniu dieťaťa aj príčinám, ktoré k jeho správaniu viedli:
- demokratické výchovné metódy detí kladú dôraz na rovnocenný vzťah a vzájomný rešpekt medzi rodičom a dieťaťom, ale pozor - rodič musí byť dieťaťu autoritou a byť tým, ktorý dieťa povzbudzuje k sociálne žiaducemu správaniu
- deťom, ktoré rodičov hnevajú, môže chýbať istota; tieto deti neveria tomu, že by sa mohli uplatniť v živote bežnými spôsobmi správania, preto sa snažia správať sa nevhodne
Deťom, ktoré sa správanú nesprávne, najčastejšie ide o:
- upútanie pozornosti (aha, pozri, čo robím a pod.)
- snaha využiť svoju moc (nikto ma nemôže prinútiť, aby som to neurobil, ja to spravím a pod.)
- pomsta (nikto ma nemá rád, ani moji rodičia, tak sa im za to pomstím a niečo urobím a pod.)
- predvádzanie svoje vlastnej neschopnosti (ak deti na nás „hrajú“, že niečo nedokážu, že im niečo nejde a pod.)
Ako to môžu rodičia zmeniť? - tým, že začnú budovať pozitívny vzťah so svojím dieťaťom; existujú 4 možné spôsoby:
- vzájomný rešpekt - nielen dieťa má rešpektovať svojho rodiča, ale aj rodič má rešpektovať svoje dieťa
- spoločná zábava - rôznorodé aktivity a v priebehu hociktorej časti dňa
- povzbudenie - ak dieťa povzbudzujeme, zvyšuje to v ňom pocit sebadôvery a sebaistoty
- zdieľanie lásky - je potrebné deťom často hovoriť, že ich máme radi; lásku im môžeme dať pocítiť aj neverbálne, napr. dotykmi, objatiami a pod.
- Je dôležité lepšie porozumieť nielen svojmu dieťaťu, ale aj sebe samému:
- emócie sú prirodzenou súčasťou nášho života
- správanie niekoho iného vyvoláva v nás určitú emóciu, ktorú prežívame, napr. pocit hnevu, radosti a pod.
- v každej rodine je iná atmosféra a preferujú sa iné hodnoty a podľa toho sú v rodine určité emócie potláčané alebo prejavované
- každá dieťa v rodine má svoje postavenie (prvorodené, druhorodené, najmladšie, jedináčik atď.) a inak sa rodič k nemu nevedomky správa
- každý rodič reaguje na tú istú situáciu odlišne; závisí to od toho, aký výchovný štýl je uplatňovaný v rodine - prísny (autoritatívny), demokratický alebo voľný (liberálny)
- Je dôležité povzbudzovať deti, dávať im pocit sebadôvery a vlastnej hodnoty:
Čo by nemal robiť rodič vo výchove svojho dieťaťa:
- nemal by mať od neho negatívne očakávania, napr. nemal by od neho očakávať už vopred neúspech a pod.
- nemal by klásť dieťaťu nadmerne vysoké požiadavky a ciele
- nemal by vyvolávať súrodeneckú rivalitu a napätie medzi nimi
- nemal by byť na deti príliš ctižiadostivý
- nemal by mať na deti dvojakú mieru, ale všetky svoje deti by mal hodnotiť rovnako
Čo by mal robiť rodič vo výchove svojho dieťaťa:
- mal by prijímať svoje deti také, aké sú, nielen také, akými by mohli byť
- nemal by si všímať žalovanie a podobné prejavy u svojich detí
- mal by voliť k svojim deťom pozitívny prístup
- mal by dôverovať svojim deťom tak, aby mohli potom oni dôverovať sami sebe
- mal by zamerať svoju pozornosť aj na ich dobré nápady, úspechy, schopnosti a pod.
- mal by hodnotiť aj ich snahu a čiastočné zlepšenie, nielen končený výsledok ich činnosti
- mal by ich často povzbudzovať, ale nie nadmerne chváliť.
- Je dôležité uvedomiť si, akým spôsobom komunikujeme so svojím dieťaťom:
Je dôležité uvedomiť si, akú rolu zastávame vtedy, keď nám dieťa zdieľa svoje pocity:
- rola vrchný veliteľ - ak rodič všetko riadi a chce mať kontrolou a dáva dieťaťu rôzne príkazy, hrozby a pod.
- rola moralista - ak rodič káže dieťaťu, čo má alebo nemá robiť, že iný pocit zdieľať je nesprávne a pod.
- rola deda vševeda - ak rodič poukazuje na svoju nadradenú pozíciu a rozkazuje dieťaťu, radí mu, dáva mu rozum a pod.
- rola sudcu - ak rodič vzniesol nad dieťaťom rozsudok bez predošlého uváženia, ak chce dieťaťu dokázať, že len on má vždy pravdu a chyba je vždy na strane dieťaťa
- rola kritika - ak má rodič vždy pravdu, ak rodič dieťa pritom aj zosmiešňuje, nadáva mu, používa rôzne poznámky, vtipy a pod.
- rola psychológa - ak rodič analyzuje problém, ktorý sa stal, ak sa rodič dieťaťa pýta, ak rozoberá daný problém, hľadá jeho riešenia a pod.
- rola utešovateľa - ak rodič berie pocity dieťaťa na ľahkú váhu, že to nič nie je, že to prejde a pod.
Rodič by mal so svojím dieťaťom komunikovať priamo tvárou v tvár, nevykonávať pritom žiadnu inú činnosť a sústredene počúvať, čo mu dieťa zdieľa.
Pri komunikácii s dieťaťom si treba dávať pozor aj na naše neverbálne prejavy.
- Je dôležité nachádzať efektívne spôsoby nášho správania a vyjadrovania našich myšlienok - existuje niekoľko spôsobov:
- skúmanie rôznych možností, ktoré dieťa má a pomoc s výberom správnej možnosti:
- ak vnímavým spôsobom načúvania porozumieme pocitom dieťaťa a objasníme ich, napr. si nahnevaný; zdá sa mi, že sa cítiš... a pod.
- ak skúmame možnosti konania metódou brainstormingu (zhromažďovaním nápadov), napr. nepozrieme sa na to, čo by sa dalo s tým urobiť?; ak naozaj chceš so svojou pani učiteľkou dobre vychádzať, čo si myslíš, že by si pre to mohol urobiť? a pod.
- ak hľadáme spoločné riešenie - napr. ktorý z týchto nápadov pokladáš, že je najlepší a pod.
- ak rozdiskutujeme pravdepodobné výsledky daného rozhodnutia dieťaťa, napr. čo si myslíš, čo by sa stalo, keby si to urobil? a pod.
- ak získame záväzné rozhodnutie, napr. čo si sa rozhodol urobiť?, kedy to chceš urobiť? a pod.
- ak naplánujeme termín hodnotenia, napr. ako dlho to budeš robiť?, kedy sa o tom znovu porozprávame? a pod.
- zisťovanie toho, kde je problém:
- ak dávame dieťaťu nasledovné otázky, napr. koho problém to je?; kto má s kým problém?; kto nedosiahol svoje prianie? a pod.
- “ ja“ zdieľanie - zdieľanie v prvej osobe
- ak pred dieťaťom rozprávame v prvej osobe sami za seba
- „ja“ zdieľanie môže mať niekoľko krokov:
- najskôr popíšte dieťaťu správanie, ktoré vám vadí (len ho popíšte, nech je to bez jeho obviňovania), napr. keď neprídeš domov rovno zo školy a ani mi nezavoláš...
- potom vyjadrite svoje pocity, ktoré sa týkajú dôsledkov, ktoré pre vás toto jeho správanie má, napr. ...mám starosť, že sa ti mohlo stať...
- nakoniec vyjadrite príčinu, napr. ...pretože neviem, kde si a pod.
- Je dôležité nachádzať prirodzené a logické dôsledky správania dieťaťa, a tak rozvíjať jeho zodpovednosť:
Niekoľko zásadných rozdielov medzi logickými dôsledkami a trestom:
- trest vyjadruje moc našej osobnej autority a logické dôsledky vyjadrujú to, čo sa od nás v danej sociálnej situácii očakáva
- trest je len niekedy alebo len zriedkakedy v logickom vzťahu k situácii a logické dôsledky sú vo vzťahu k nesprávnemu správaniu dieťaťa
- trest je osobný a zahŕňa v sebe aj morálne odsúdenie a logické dôsledky sú neosobné a neobsahujú žiadne prvky osobného morálneho odsúdenia
- trest sa týka správania dieťaťa v minulom čase, logické dôsledky sa zameriavajú na súčasnosť a budúcnosť
- trest hrozí „vinníkovi“ stratou rešpektu alebo lásky a zráža ho smerom dolu, pri uplatňovaní logických dôsledkov znie hlas rodiča pokojne a priateľsky
- trest vyžaduje u dieťaťa poslušnosť, logické dôsledky mu dávajú možnosť voľby
Pri používaní a uplatňovaní logických dôsledkov je dôležité riadiť sa niekoľkými základnými pravidlami:
- snažte sa pochopiť ciele dieťaťa, jeho správanie a pocity
- snažte sa byť láskavý, ale pevný zároveň
- nesnažte sa byť „dobrým“ rodičom
- snažte sa byť vo svojich činoch dôslednejší
- snažte sa oddeľovať čin od činiteľa
- snažte sa povzbudiť dieťa k väčšej samostatnosti
- snažte sa vyhnúť ľutovaniu svojho dieťaťa
- snažte sa nestarať sa príliš často nad tým, čo si myslia o vás druhí ľudia
- snažte sa uvedomiť si, koho problém to je a podľa toho potom aj konajte
- snažte sa menej rozprávať, a viac konať
- snažte sa o to, aby ste odmietali a aby ste nepovolili dieťaťu to, za čím si stojíte
- snažte sa o to, aby všetky deti niesli za to svoju zodpovednosť
Kedy sa odporúča využívať vo výchove svojho dieťaťa metódu dôsledkov:
- vtedy, keď je potrebné dať dieťaťu možnosť voľby
- vtedy, keď sa vo výchove uplatňuje prirodzený dôsledok, vtedy je potrebné uistiť dieťa o tom, že bude mať neskôr príležitosť svoje rozhodnutie zmeniť
- vtedy, keď sa nežiaduce správanie opakuje a keď treba predĺžiť čas, ktorý musí uplynúť dovtedy, pokiaľ sa o to dieťa môže pokúsiť znovu
- Je dôležité uplatňovať prirodzené a logické dôsledky správania aj v ďalších situáciách:
Môžeme ich pri výchove svojich detí uplatňovať v rôznych situáciách, napr.:
- situácia zabúdania - napr. dieťa si zabudne vziať niečo potrebné do školy, vy ako rodič nechajte ho tak, v škole na to príde, nepripomínajte mu to stále
- situácia problémového obliekania sa - napr. dajme možnosť dieťaťu vybrať si z určitého druhu oblečenia - možnosť spolurozhodovania sa v danej situácii a ukážme mu možnosť vhodnej kombinácie, ak ju nevyužije a zle sa oblečie do školy, nech ono samé zdieľa potom dôsledky svojho nesprávneho rozhodnutia
- situácia osobnej hygieny - napr. dieťa si nechce umývať zuby, dajme mu na výber jednu z dvoch možností, že buď si bude čistiť zuby a všetko bude v poriadku alebo nebude jesť sladkosti
- situácia pomoc v kuchyni, keď je to pre dieťa problém - napr. dieťa má upratať kuchyňu, vtedy mu vysvetlíme, že nemôžeme mu dať jesť skôr ako neuprace kuchyňu a pod.
- situácia, keď sú domáce práce pre dieťa problémom - napr. ak má dieťa urobiť nejakú prácu v domácnosti, môžeme sa s ním dohodnúť na cene tejto práce a buď dostane potom peniaze ono alebo niekto iný, kto tú prácu urobí a dáme mu aj časový limit, dokedy to má urobiť a o tú sumu peňazí máme potom menej na spoločný výlet a pod.
- Je dôležité usporiadať si rodinné porady a spoločne sa v určitom čase stretávať:
Základné pravidlá pre rodinné porady, ktoré by sa mali dodržiavať:
- je dôležité stretávať sa pravidelne v dohodnutom čase
- je dôležité striedať sa vo vedení rodinnej porady
- je dôležité písať si zápisky z rodinných porád
- je dôležité naplánovať si čas
- je dôležité stanoviť si hranice, pravidlá diskusie a pod.
- je dôležité spolupracovať pri rozdeľovaní úloh, ktoré sa týkajú domácich prác
- je dôležité dodržiavať spoločnú dohodu
- je dôležité vytvoriť si z rodinných porád diskusiu, v ktorej každý člen rodiny môže predniesť svoje potreby a pod.
- je dôležité urobiť si aj čas na zábavu
Ako viesť rodinné porady:
- používajme sústredené načúvanie tou, kto hovorí
- používajme „ja“ zdieľanie - zdieľanie sa v prvej osobe, zdieľanie sami za seba
- držme sa toho, o čo nám naozaj ide
- používajme brainstorming - zhromažďovanie nápadov
Kedy je dobré začať s rodinnými poradami v domácnosti:
- vtedy, keď má o ne záujem jeden z rodičov
- vtedy, keď sa obaja z rodičov budú správať počas rodinnej porady ako rovnocenní účastníci detí, budú ich počúvať, vyjadria svoj názor a spoločne dospejú k určitému záveru
- pokiaľ chceme v rodine zaviesť rodinné porady, mali by sme na to pripraviť aj samotné deti
- Je dôležité rozvíjať aj svoju sebadôveru a využívať svoje vlastné schopnosti:
Spôsoby, ktorými je možné rozvíjať svoju sebadôveru:
- dávajte si reálne ciele
- snažte sa o zachovanie rovnoprávnosti v rodine
- ochotne pristupujte k zmenám
- dajte si pozor na to, aké máte očakávania od svojich detí
- skúmajte vždy svoje emócie a snažte sa im porozumieť;
Použitá literatúra:
Dinkmeyer D., McKay G. D. (2008). Efektivní rodičovství krok za krokem. Praha: Portál.
Spracovala: Mgr. Romana Paulovičová, CPPPaP Levice
Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
| |