Materiály pre rodičov

Ako sa učiť s deťmi s poruchami učenia

• Dieťa s poruchami učenia by malo mať v učení svoj pravidelný režim, spôsob, ktorým sa učí, postup, ktorým si píše domáce úlohy.
• Zošity mu môžeme odlíšiť farebne, aby dieťa vedelo, na aký predmet, ktorý zošit má, aby nevenovalo zbytočne veľa času hľadaniu správneho zošita, knihy...
• Pri čítaní môžeme používať, tak dlho ako je to potrebné, ukazovátko alebo čítacie okienko, aby sa dieťa s istotou pohybovalo v čítanom texte.
• Pri nácviku čítania môžeme využiť metódu zakrývania, t.j. na papier napíšeme slabiku, jedno písmeno zakryjeme, postupne zakrývame a odkrývame písmená, až vznikne slabika. Dieťa môže čítať písmeno čo najdlhšie („ťaháme medík“) a postupne pridať druhé písmeno a tak mu vznikne slabika bez väčších problémov.
• Pri nácviku čítania tiež môžeme využiť kartičky so slabikami, ktoré spájame do slov. Kartičky si rozložíme po stole a dieťa skladá nové slová. Všetky slová, ktoré prečíta správne odkladáme na kôpku, až kým neostane stôl prázdny. Čítanie sa tak stane pre dieťa zábavné.
• Dôležité je čítať kratšie zaujímavé texty, začínať s knihami pre malé deti. Pri čítaní dlhších textov môžeme niektoré časti prečítať za dieťa. Pri čítaní sa tiež môžeme striedať, jednu vetu prečíta dieťa, druhú rodič. Alebo čítame len prvé slabiky zo slov, len samohlásky, atď.
• Pri učení sa spamäti je dôležité, aby malo dieťa dostatok času. Najlepšie je, ak si básničku môže zopakovať aspoň dva dni po sebe.
• Na písanie sú veľmi dôležité správne písacie potreby – perá, ceruzky, farbičky, štetce s trojhranným úchytom, resp. s trojhrannou násadkou.
• Pri písaní, precvičovaní gramatických javov je dobré využívať predpísané texty, kde dieťa dopĺňa len tie písmená, slová, v ktorých sa vyskytuje pravopisný jav, ktorý práve precvičujeme. Dieťa sa tak nemusí sústrediť na písanie písmen, slov, ale sa sústredí len na správne použitie konkrétneho pravopisného javu.
• Ak dieťa pri písaní často spája viac slov dokopy, je dobré začať písať diktáty len s dvoj až trojslovnými vetami. Dieťa najprv spočíta slová vo vete, ktorú počuje. Ak dobre zvládne túto fázu, pokračujeme písaním.
• Diktát nemusí byť zbytočne dlhý (stačí 4 – 5 viet). Tempo diktovania prispôsobujeme dieťaťu, aby jeho písmo bolo čitateľné. Pri písaní môžeme využívať farebné perá. Pri každom „y/i“ sa dieťa zastaví a doplní ho farebnými perami. Tak získa čas, aby nad gramatikou porozmýšľalo.
• Pomocné čiary môže dieťa používať tak dlho, ako to potrebuje. V zošitoch mu môžeme okraje nakresliť farebne, aby pri písaní neprechádzalo na druhú stranu.
• Na matematiku je dobré používať aj štvorčekový zošit. Je dobrý pri počítaní príkladov pod seba.
• V matematike si tiež môžeme pomôcť kartičkovým systémom. Vyrobíme si kartičky s príkladmi na násobenie a delenie, príp. sčitovanie a odpočitovanie. Keď už dieťa pochopí, čo jednotlivé operácie znamenajú, môžeme začať s nácvikom s kartičkami. Urobíme si malú súťaž. Ukazujeme dieťaťu príklady na kartičkách. Tie, ktoré vyrieši správne ukladáme na jednu kopu, ktoré nevedel vrátime späť.
• Ak má dieťa problém s orientáciou na číselnej osi, môžeme mu ju vyrobiť v dostatočnej veľkosti, farebne odlíšiť jednotky, desiatky, stovky a umiestniť tak, aby mal na ňu dobrý výhľad počas písania si domácich úloh.
• Pri geometrii je dôležitá veľká plocha, preto je vhodné pri precvičovaní používať veľký papier.
• Dôležité je u detí s poruchami učenia precvičovať zrakové a sluchové vnímanie, jemnú motoriku a pravo-ľavú a priestorovú orientáciu, ktoré sú u týchto detí zväčša oslabené. Vhodné sú hry ako: pexeso, bludisko, hra slovný futbal, slovná reťaz, navliekanie koráliek modelovanie z plastelíny, maľba prstami, vyfarbovanie, skladanie lega, osemsmerovky...

• vyzdvihnite jeho nadanie alebo veci, ktoré zvládne samo
• poukážte aj na to, v čom má nedostatky a vysvetlite mu, čím to je a ako postupovať ďalej
• rozhovor s dieťaťom je veľmi dôležitý, dieťa má pocit, že je oňho prejavený záujem
• nehnevajte sa na dieťa, že je nešikovné, samo má veľké problémy vyrovnať sa so svojou poruchou a zapojiť sa do kolektívu detí tak, aby sa mu nevysmievali
• hovorte s dieťaťom o jeho probléme, aby svoje pocity v sebe nedusilo, aby o svojej poruche vedelo čo možno najviac a nehanbilo sa za ňu
• každé dieťa sa môže učiť a naučiť, len treba nájsť vhodný spôsob.

• dôležité je dieťa pozitívne motivovať
• budujte jeho sebadôveru, vieru v seba samého
• podporujte jeho schopnosti
• nezaťažujte ho nečakanými úlohami, pretože je tým vystavené zbytočnému stresu
• hodnoťte dieťa čo najpozitívnejšie