Materiály pre rodičov
Mýty o vývinových poruchách učenia
Vývinové poruchy učenia sú dnes už pomerne známym termínom, keďže žiaci s vývinovými poruchami učenia predstavujú najpočetnejšiu kategóriu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sa vzdelávajú formou individuálnej integrácie v našich školách.
Napriek tomu, že v súčasnosti je o vývinových poruchách učenia dostupných už množstvo informácií, ešte stále sa stretávame s niektorými mýtmi, ktoré sú však výskumnými zisteniami dávno prekonané.
Mýtus - Vývinové poruchy učenia neexistujú
Vývinové poruchy učenia sú s vysokou pravdepodobnosťou staré ako ľudstvo samo, príznaky vývinových porúch učenia môžeme totiž podľa historických zdrojov objaviť v pomerne vzdialenej histórii a záujem o možné príčiny i dôsledky dokonca siaha do obdobia gréckej civilizácie. Začiatok vedeckej práce s bezprostredným súvisom s vývinovými poruchami učenia siaha na začiatok 19. storočia, všeobecný termín poruchy učenia a prvá definícia sú spojené so 60. rokmi 20. storočia. Od konca 60. rokov minulého storočia legislatíva rozoznáva vývinové poruchy učenia ako oficiálnu diagnostickú kategóriu. V 70. rokoch minulého storočia sa stretávame s prvými odhadmi o výskyte vývinových porúch učenia v populácii. Len pre zaujímavosť v tomto období sa výskyt vývinových porúch učenia odhadoval u jednej štvrtiny žiakov základných škôl, koncom 70. rokov 20. storočia môžeme už dokonca sledovať aj výraznejší záujem o problematiku výskytu vývinových porúch učenia u adolescentov a dospelých osôb.
Mýtus - Vývinové poruchy učenia sú spôsobené zníženými intelektovými schopnosťami
Vývinové poruchy učenia sa prejavujú ťažkosťami pri osvojovaní a používaní základných školských zručností (čítanie, písanie, matematické usudzovanie, počítanie) a vznikajú na základe neurobiologických zmien v centrálnej nervovej sústave. Môžeme teda povedať, že mozog jednotlivca s vývinovými poruchami učenia pracuje inak, odlišne od bežnej populácie, ale neznamená to, že pracuje horšie. Súvisia s oslabeniami v percepčno-motorickej a kognitívno-jazykovej oblasti. Vývinové poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nezrelosti kognitívnych centier, majú aj dedičný pôvod. Ich príčinou nie je nedostatok snahy, lenivosť, prípadne patológia rodinného prostredia alebo znížená inteligencia. Často sa vyskytujú v kombinácii s poruchou pozornosti alebo poruchou pozornosti spojenou s hyperaktivitou, môžu sa vyskytovať aj u jednotlivcov v kombinácii so zdravotným postihnutím, prípadne aj s nadaním.
Mýtus – Deti/Žiaci s vývinovými poruchami učenia sa nevedia učiť
Je pravda, že deti/žiaci s vývinovými poruchami učenia sa často nedokážu naučiť v škole bežným postupom, neznamená to však, že sa nedokážu učiť vôbec. Deti/žiaci s vývinovými poruchami učenia sa učia ,,inak“. Je preto veľmi dôležité hľadať postupy, ktorými im učivo môžeme sprostredkovať pre ne zrozumiteľným spôsobom, pracovať v súlade s ich potrebami a informácie im prezentovať tak, aby sa im spracovávali čo najprístupnejšie.
Mýtus - Vývinové poruchy učenia sú dôsledkom lenivosti a nezáujmu o učenie
Deti/žiaci s vývinovými poruchami učenia musia na naučenie sa vynaložiť oveľa väčšie úsilie ako ich rovesníci bez vývinových porúch učenia, ich školské výsledky však toto úsilie veľakrát neodrážajú. Preto sa u nich môžeme stretnúť so stratou záujmu o učenie, ktorá je sekundárnym dôsledkom ťažkostí v učení, s ktoré musia deti/žiaci s vývinovými poruchami učenia dennodenne prekonávať.
Mýtus – Vývinové poruchy učenia ovplyvňujú len vzdelávanie dieťaťa/žiaka
Vývinové poruchy učenia neovplyvňujú len samotnú oblasť vzdelávania, ako by sa mohlo zdať, ale majú zásadný vplyv aj na ostatné oblasti životného fungovania dieťaťa/žiaka, ktorému boli diagnostikované. Mnohí odborníci upozorňujú na to, že u detí/žiakov s vývinovými poruchami učenia sa vo zvýšenej miere môžu vyskytovať aj sociálne a emocionálne problémy, ktoré vznikajú ako dôsledok ich školského neúspechu. K najčastejším patria problémy v sociálnych vzťahoch, emocionálna labilita, zvýšená miera úzkosti, pocity menejcennosti, znížené sebavedomie, či sklony k depresii.
Mýtus - Vývinové poruchy učenia sa týkajú len detí školského veku
Problematika vývinových porúch učenia je asi najviac asociovaná s deťmi školského veku, čo je na jednej strane pochopiteľné, keďže vývinové poruchy učenia je možné definitívne diagnostikovať až po vstupe dieťaťa do základnej školy. Na strane druhej je však dôležité si uvedomiť, že z vývinových porúch učenia sa nedá len tak ,,vyrásť“, a teda aj napriek tomu, že sa ich prejavy môžu v priebehu života meniť, v rôznej miere pretrvávajú počas celého života jednotlivca. Cestami k zníženiu ťažkostí vyplývajúcich z vývinových porúch učenia v neskoršom veku je intenzívna odborná starostlivosť práve v období školského veku a osvojovanie si vhodných študijných zručností.
Mýtus - Vývinové poruchy učenia sa prejavujú u každého dieťaťa/žiaka rovnako
V minulosti sa odborníci domnievali, že vývinové poruchy učenia sú vo svojich prejavoch homogénnou skupinou, dnes však už vieme, že vývinové poruchy učenia predstavujú veľmi heterogénnu skupinu deficitov prejavujúcich sa v jednej alebo viacerých oblastiach školských zručností. Prejavy vývinových porúch učenia sú u každého dieťaťa výrazne individuálne a závisia od viacerých faktorov, akým je typ poruchy a jej prejavy, stupeň poruchy, závažnosť jej vplyvu na úspešnosť vo vzdelávaní, úroveň intelektových schopností a kompenzačné schopnosti a pod. Dôležitú úlohu zohráva aj včasnosť a správnosť diagnostikovania vývinových porúch učenia, možnosť absolvovania špeciálno-pedagogickej reedukácie, podpora zo strany rodiny a v neposlednom rade aj psychika dieťaťa a spôsob jeho vyrovnávania sa s touto problematikou.
Mýtus - Vývinové poruchy učenia je možné odhaliť len v prvých rokoch školskej dochádzky
Je pravdou, že vývinové poruchy učenia je možné definitívne diagnostikovať až po vstupe dieťaťa do základnej školy, ale to neznamená, že ich nie je možné odhaliť aj skôr, prípadne neskôr. Už v predškolskom veku je možné identifikovať isté varovné signály, ku ktorým patria logopedické ťažkosti, ťažkosti v sluchovom vnímaní, ťažkosti s uvedomovaním si hlások v slovách, v zrakovom vnímaní, neutvorené predčíselné predstavy, nápadnosti pri kreslení, ťažkosti so zapamätávaním si básničiek, riekaniek a pod. Vývinové poruchy učenia je však možné diagnostikovať aj v neskorších rokoch školskej dochádzky, existuje totiž celý rad dôvodov, pre ktoré vývinové poruchy učenia nie sú zistené v prvých rokoch školskej dochádzky. Jedným z nich je skutočnosť, že sa jednalo o ľahšie stupne porúch a dosiaľ sa neprejavili, alebo žiak absolvoval prvý stupeň základnej školy bez nápadností vďaka kompenzovaniu svojich ťažkostí pomocou vlastných kompenzačných mechanizmov, vysokej úrovne inteligencie, či dobrým študijným návykom, prípadne boli ťažkosti v učení pripisované nezáujmu, lenivosti, lajdáctvu. Čím skôr sa vývinová porucha učenia odhalí, tým je prognosticky lepšia šanca účinnej pomoci dieťaťu/žiakovi.
Použitá literatúra:
HARČARÍKOVA, T. 2010. Základy pedagogiky jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia. Bratislava: IRIS, 2010.141 s. ISBN 970-80-89238-31-6.
KREJČOVÁ, L., BODNÁROVÁ Z. a kol. 2014. Specifické poruchy učení: dyslexie, dysgrafie, dysortografie. Brno: Edika, 2014. 248 s. ISBN 978-80-266-0600-0.
MICHALOVÁ, Z. 2004. Specifické poruchy učení na druhém stupni základnej školy a na školách středních. Havlíčkuv Brod: Tobiáš, 2004. 114 s. ISBN 80-7311-021-0.
POLGÁRYOVÁ, E. a kol. 2015. Diagnostika, vzdelávanie, hodnotenie a testovanie žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ). Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, 2015. 216 s. ISBN 978-80-89638-17-8.
ZELINKOVÁ, O. 2009. Poruchy učení : dyslexie, dysgrafie, dysortografie, dyskalkulie, dyspraxie, ADHD. Praha: Portál, 2009. 263 s. ISBN 978-80-7367-514.
ZELINKOVÁ, O. – ČEDÍK, M. 2013. Mám dyslexii. Průvodce pro dospívajíci a dospělé se specifickými poruchami učení. Praha: Portál, 2013. 144 s. ISBN 978–80-262-0349-0.
Spracovala: Mgr. Kamila Balková, PhD., CPPPaP Levice
Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
