Materiály pre pedagógov:
Sebaponímanie a body imidž, prevencia porúch príjmu potravy
Pedagógovia i odborní zamestnanci škôl sa stretávajú, v rámci svojej činnosti zameranej na podporu zdravého životného štýlu a duševného zdravia, u niektorých detí/žiakov, aj s problematikou porúch príjmu potravy. Poruchy príjmu potravy sú treťou najčastejšou chorobou u dospievajúcich. Táto problematika si preto vyžaduje pozornosť v práci pedagóga i odborného zamestnanca školy a školského zariadenia.
Sebaponímanie a body imidž, prevencia porúch príjmu potravy
Sebaponímanie súhrn predstáv a hodnotiacich súdov, ktoré o sebe človek má, a ktoré si o sebe vytvára. Na sebaponímanie okrem informácií o svojom tele vplývajú aj informácie prichádzajúce z okolia. Informácie o sebe si dieťa získava hlavne spätnou väzbou z prostredia a tiež na základe vlastného úsudku, predovšetkým pozorovaním vlastnej činnosti, duševných procesov a stavov.
Body imidž je tvorba vlastného obrazu o svojom tele a postoja k nemu, ktoré v sebe zahŕňajú informácie o vlastnom tele z vonkajších i vnútorných zdrojov, postoj okolia i jedincovo uvedomenie si svojho tela a vyjadrujú tak jeho subjektívnu skúsenosť v telom. Základnými zložkami body imidžu sú telesná hmotnosť, vzhľad, zdravie a zdatnosť, pričom najväčší vplyv na body imidž a na celkové sebapoňatie ma práve vzhľad (Fialová, 2006). Body imidž je charakterizovaný troma zložkami a to: kognitívnou, afektívnou a konatívnou. Kognitívna zložka zahŕňa predstavu o rozmeroch tela ako celku, o rozmeroch jednotlivých častí a ich vzájomného pomeru. Afektívna zložka zahŕňa vzťah k vlastnému telu ako celku, k jeho jednotlivým častiam a vzťah k telesnosti vo všeobecnosti. Konatívna zložka zahŕňa tie aktivity, ktoré vedú k ovplyvneniu vzhľadu vlastného tela. Patria sem napríklad diéty, cvičenie, ale aj plastické operácie, ktoré už radíme aj k rizikovému správaniu vo vzťahu k sebaponímaniu a body imidžu.
Násilie páchané na deťoch v sebe zahŕňa formy: fyzického týrania, psychického týrania, zanedbávania, sexuálneho zneužívania a zvláštne formy.
Negatívny body imidž - pri negatívnom ponímaní svojho tela sa objavuje:
- skreslené vnímanie svojej figúry, čo znamená, že časti svojho tela vnímame odlišne v porovnaní s tým, aké sú v skutočnosti
- presvedčenie, že ostatní ľudia sú atraktívnejší a naše telo je veľké alebo jeho tvar je znakom osobného zlyhania
- pocit hanby, rozpačitosti a úzkosti v súvislosti so svojím telom
- pocit nepohody a trápnosti vo svojom tele
- pravdivé vnímanie svojho tela, teda jednotlivé časti svojho tela sú vnímané také, aké naozaj sú
- to, že dokážeme oceniť prirodzený tvar tela a chápeme, že fyzický vzhľad hovorí veľmi málo o povahe a hodnote človeka
- pocit hrdosti a prijatia svojho jedinečného tela a odmietanie tráviť veľa času úvahami o hmotnosti, jedle a kalóriách
- vo svojom tele sa cítime pohodlne a sebaisto
Rizikové správanie vo vzťahu k sebaponímaniu a body imidžu
Prevaha negatívneho telesného sebaponímania a nespokojnosť so svojím vlastným telom častejšie vedie k správaniu, ktoré môžeme označiť ako rizikové. Za rizikové správanie najčastejšie vnímame:
- Diéty - pod pojmom diéta sa kedysi rozumel regulovaný spôsob stravovania, čo sa spájalo so zdravím a ochoreniami človeka; s vývinom ideálu krásy sa častejšie diéta spomína viac v spojitosti s chudnutím. Pri nespokojnosti s vlastným telom sa často stretávame s rôznymi zaručenými diétami, ktoré nám zabezpečia štíhlu postavu, no o ich zdravotných rizikách sa už menej hovorí.
- Invazívne zákroky - rôzne plastické, kozmetické úpravy na tele, napr.: liposukcia, úprava nosa, zväčšovanie pŕs a podobne; k invazívnym zákrokom môžeme priradiť aj tetovanie a piercing, expander.
- Excesívne cvičenie a užívanie látok na podporu svalovej hmoty - pri excesívnom cvičení sa jedinci snažia zvýšiť svoju telesnú hmotnosť - nadmerným cvičením, užívaním steroidov, ľudského rastového hormónu a pod. V tejto súvislosti sa môže vyskytovať svalová dysmorfia; ide o „obrátenú anorexiu“ alebo tzv. Adoniský syndróm, čo je chorobná posadnutosť vlastným zjavom, pričom postihnutí jedinci na základe pocitu svalovej nedostatočnosti dlhodobo nadmerne posilňujú a konzumujú doplnky podporujúce rast svalovej hmoty.
Poruchy príjmu potravy
Môžu sa vyskytnúť i v detstve a na začiatku dospievania, v období, ktoré vykazuje veľkú citlivosť na vývinové zmeny. Okrem mentálnej anorexie a mentálnej bulímie, ktorá sa v tomto veku vyskytuje veľmi zriedka, sa vyskytujú v detskom veku ešte ďalšie atypické formy porúch príjmu potravy: infantilná mentálna anorexia, emočná porucha spojená s vyhýbaním sa jedlu, syndróm vyberavosti v jedle, syndróm pervazívneho odmietania. Špecifické poruchy príjmu potravy v útlom a detskom veku: ruminácia a pika, ktoré sa vyskytujú prevažne v rannom veku (Koutek, in Hort a kol., 2000).
Poruchy príjmu potravy sú psychické poruchy, ktoré sa začínajú objavovať v období dospievania, charakterizované sú typickými telesnými príznakmi. Na ich vzniku a pretrvávaní sa podieľa viacero faktorov – telesných, psychických i kultúrno-spoločenských. Pre určenie diagnózy (diagnostikuje vždy odborník - lekár, psychiater, prípadne psychológ).
K hlavným charakteristikám porúch príjmu potravy patria:
- psychické poruchy, ktoré majú osobitné znaky a vyznačujú sa typickými telesnými príznakmi;
- vyskytujú sa prevažne u dievčat v období dospievania a u mladých žien;
- na ich vzniku a pretrvávaní sa podieľa viac faktorov, tzn., že neexistuje len jeden dôvod, ktorý by bol príčinou vzniku poruchy; vo všetkých prípadoch ochorenia je prítomné, vo väčšej či menšej miere, spolupôsobenie určitých telesných, psychických a kultúrno-spoločenských faktorov;
- vzájomné prepojenie jednotlivých typov poruchy príjmu potravy je zložité; stáva sa, že chorý jedinec prejde z jedného typu ochorenia k druhému, prípadne ich v rôznom období strieda;
- liečenie by malo zasahovať všetky oblasti života pacientov.
K najrozšírenejším formám porúch príjmu potravy patria:
Mentálna anorexia (MA) - vedomé obmedzovanie príjmu potravy a následné chudnutie. Toto chudnutie je spojené s podstatnými telesnými zmenami, ktoré vyplývajú z dlhodobej malnutrície, prípadne zneužívania laxatív, diuretík, anorektík, niekedy spojené so zvracaním. Prítomné sú tiež psychické zmeny, depresívny syndróm, zvýšená dráždivosť, porucha telesnej schémy spojená s nereálnym presvedčením o tom, že človek má nadváhu (Koutek, in Hort a kol. 2000).
Mentálna bulímia (MB) - opakujúce sa záchvaty prejedania a prehnaná kontrola telesnej hmotnosti. Prejedanie s pretrvávajúcou túžbou zostať štíhlou vedú človeka k pocitom viny a následnej snahe zmierniť následky prejedania, najčastejšie formou vyvolávania zvracania. Takto chorý človek si na rozdiel od mentálnej anorexie uvedomuje chorobnosť svojich príznakov a máva snahu zbaviť sa prejedania a následného zvracania (Koutek, in Hort a kol. 2000).
Záchvatovité prejedanie - má nasledovné upresnenia a špecifiká: jedinec konzumuje jedlo oveľa rýchlejšie než je bežné; kým sa necíti už nepríjemne plný; v jedení pokračuje aj keď už nepociťuje hlad; je osamote, pretože sa hanbí, že je tak veľa; po prejedení je sám sebou znechutený, cíti sa previnilo; v súvislosti s prejedaním sa objavuje pocit úzkosti; k záchvatom prejedania dochádza minimálne dva razy do týždňa po dobu šiestich mesiacov; prejedanie nie je spojené s pravidelným kompenzačným správaním.
Obezita - ako obezita je označovaná nadváha prevyšujúca ideálnu váhu určenú podľa výšky, veku a pohlavia na základe stanovených kritérií - ako defekt regulácie príjmu potravy (nedisciplinovanosť pri jedení) pri súčasne nedostatočnom výdaji energie. V tomto ohľade si nesmieme zamieňať obezitu zapríčinenú chybnou hormonálnou reguláciou, poruchou metabolizmu lipidov a podobne. Vtedy už ide o ochorenie, ktoré si vyžaduje špecifickú liečbu.
Ortorexia - množstvo informácií o tom, čo je zdravé a čo nezdravé ovplyvňuje výber potravín, ktorý sa spočiatku nemusí zdať ohrozujúci, ale naopak javí sa ako prospešný pre zdravie. Vynechanie niektorej nezdravej potraviny môže navyše priniesť aj zmenu hmotnosti, čo ľudí povzbudí v presadzovaní zdravej výživy. Problém nastáva, ak človek začína byť posadnutý jedlom a začne rozširovať zoznam zakázaných potravín, sleduje a vyberá v obchodoch len to, čo je bio. V podstate sa jedná o extrémnu starostlivosť o výber a hľadanie zdravého jedla, ktoré by malo byť čo najčistejšie.
Drunkorexia - je to cielená kontrola kalórií, zameraná na ich úsporu, aby neskôr „ušetrené“ bolo doplnené alkoholom. Drunkorexia je obyčajne charakterizovaná nasledujúcimi príznakmi: vynechávanie jedál, aby ušetrili čo najviac kalórií; kompenzovanie príjmu kalórií pitím alkoholu; nadmerné cvičenie za účelom kompenzácie prijatých kalórií; nadmerné pitie alkoholu za účelom „očistiť“ sa od predtým skonzumovaného jedla.
Rizikové faktory vzniku poruchy príjmu potravy - vznik ochorenia závisí od viacerých skutočností a ich vzájomnej kombinácie. V odbornej literatúre sú spomínané najmä tieto rizikové faktory:
- biologická danosť jedinca,
- jeho psychologická zraniteľnosť,
- primárna rodina,
- kultúrne prostredie.
Zdravotné dôsledky porúch príjmu potravy
Nesprávnymi praktikami používanými na redukciu hmotnosti vznikajú skôr, či neskôr u človeka viaceré závažné zdravotné komplikácie, napríklad: únava, slabosť, neschopnosť sústrediť sa, závrate, bolesti hlavy, búšenie srdca, nepravidelná srdcová činnosť, zápcha, bolesti brucha, poškodenie zubnej skloviny, nepravidelná menštruácia, nadmerné vypadávanie vlasov, kožné problémy, opuchy nôh a tváre, poškodenie obličiek a pečene, psychické následky (strata všetkých záujmov a vzťahov, sklon k izolácii, strata kritickosti k neprimeranému chudnutiu, poruchy koncentrácie, pokles psychického výkonu, nedôvera v seba aj v ostatných, vzťahovačnosť, depresie, úzkosti, podráždenosť, pocity viny a hanby, samovražedné myšlienky).
Výskumné štúdie potvrdzujú, že pred vznikom poruchy príjmu potravy najúčinnejšie chránia:
- schopnosť aktívne riešiť problémy, nízke požívanie alkoholu, stravovanie bez redukčných diét, vyrovnaná nálada, trpezlivosť, zmysel pre humor.
Prevencia vzniku porúch príjmu potravy
K predchádzaniu vzniku porúch príjmu potravy prispievajú:
- kladné sebahodnotenie môže ovplyvniť napr. pravidelný šport, napomáha k vytváraniu pozitívneho obrazu vlastného seba a k lepšej odolnosti voči stresu
- dobré rodinné a priateľské vzťahy, založené na vzájomnej podpore a dôvere
- potlačenie vplyvu médií na vytváranie mýtov v oblasti vnímania krásy, ponukou „ideálu krásy“, módnych trendov, prinášajúcemu pocit nespokojnosti so svojim telom a vzhľadom
- akceptovanie rôznosti, variability, osobitostí jednotlivca
- zdravé stravovací návyky, obmedzenie diét, primeraný režim dňa, psychohygiena
Zameranie prevencie vzniku porúch príjmu potravy by sa malo sústrediť na:
- rozvoj osobnosti
- systém hodnôt
- zvládanie strachu
- odolnosť voči stresu
- spoluprácu
- kladné stránky osobnosti
K zníženiu pravdepodobnosti rizikového správania v súvislosti s poruchami príjmu potravy môže pomôcť:
- primerané sebapoznanie, vytváranie primeraného sebaobrazu, uvedomenie si svojich pozitívnych a negatívnych stránok, poznanie vlastných schopností, primerané sebahodnotenie, sebaúcta
- chrániť si svoje telo, dbať na ochranu zdravia, zdravý životný štýl, vytváranie rebríčka hodnôt
- kladenie si primeraných cieľov, sebarealizácia
- prekonávanie prekážok, posilňovanie vôľového úsilia
- uspokojovanie základných potrieb, rozvíjanie záujmov
- primerané reagovanie na úspech, vyrovnávanie sa s neúspechom, zlyhaním
- byť tu a teraz
- vedomie dôležitosti citových väzieb, obohacovanie citového života, vytváranie kamarátskych, priateľských vzťahov
- zvyšovanie citlivosti k potrebám iných, pomáhať iným
- prekonávať napätia vo vzťahoch, riešenie konfliktov
- posilňovanie sociálnej adaptácie, posilňovanie sociálnych zručností, podpora spolupráce s inými
- pozitívny postoj k životu, optimizmus, humor, nebrať sa príliš vážne, vedieť sa na svoje nedostatky a ťažkosti pozerať s nadhľadom
Je užitočné, ak pedagógovia:
- sú pre žiakov pozitívnym vzorom v sebahodnotení, v zdravom životnom štýle, v stravovacích návykoch
- dávajú priestor na prevenciu porúch príjmu potravy v rámci vyučovania
- dbajú na prezentovanie hodnoty zdravia, zdravého spôsobu života
- u žiakov posilňujú budovanie ich primeraného hodnotového systému
- podporujú rozvoj osobnosti žiakov, zdravého sebavedomia, sebaúcty, vyjadrenie vlastných názorov, pocitov, emočného prežívania
- podporujú ich komunikačné zručnosti
- vyjadrenie vlastného kritického postoja
- riešenie konfliktov efektívnym spôsobom
- vzájomnú úctu v triednom kolektíve a v prostredí školy
- posilňujú pocit vzájomnosti, spolupatričnosti
- podporujú telesnú aktivitu žiakov
- všímajú si žiakov, ich momentálne ladenie, interakcie
- sú vnímaví k zmenám v správaní žiakov
- všímajú si zmeny v úprave zovňajšku žiakov
- zapájanie sa žiakov do diania v triede, záujmových činností
Pri realizácii preventívnych aktivít a preventívnych programov v oblasti porúch príjmu potravy je dôležité (Mateášiková a kol., 2017):
- dbať na to, aby sme sa vyhli negatívnym hodnoteniam (napr. vzhľadu ľudí s nadváhou alebo naopak s nízkou hmotnosťou, aby sme tak paradoxne nepodporovali rizikové správanie)
- dbať na podporu zdravia, zdravého spôsobu života
- zdravý prístup k vlastnému telu, k jedlu, k pitiu
- poukázať na správanie, ktoré sa dá ovplyvniť: dĺžku času pri PC, TV, pitie sladených nápojov, energetických nápojov
- podporovať kladenie si dosiahnuteľných cieľov
Problematike zdravého životného štýlu a prevencii porúch príjmu potravy venujú pravidelne pozornosť aj Pedagogicko-organizačné pokyny vydávané MŠVVaŠ SR.
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Levice v rámci preventívnej činnosti realizuje okrem diagnostickej a poradenskej činnosti v rámci prevencie aj poradenské konzultácie, preventívno-výchovné a metodicko-odborné aktivity, tiež aj preventívne programy. V ponuke pre školy má aj preventívne programy zamerané na primárnu prevenciu porúch príjmu potravy a nelátkových závislostí:
- Preventívny program zameraný na rizikové správanie dospievajúcich vo vzťahu k sebaponímaniu a body imidžu (autori: Mateášiková A, Chomjak, P, OZ Pointre)
- Vieme, kde je správna miera...? (CPPPaP Levice)
Včasné rozpoznanie psychických porúch v detskom a adolescentnom veku má preventívny význam. Rodina v úzkej spolupráci so školou a príslušnými odborníkmi môžu byť nápomocní pri riešení a zvládaní ťažkostí s nimi spojenými.
Použité zdroje:
Hort V, Hrdlička H, Kocourková J, Malá E. 2000: Detská a adolescentní psychiatrie. Praha: Portál, ISBN 80-7178-472-9
Blatný, M. a kol. 2010. Psychologie osobnosti. Praha: Grada, 2010, ISBN 987-80-247-3434-7
Fialová, L. 2006. Moderní body image. Jak se vyrovnat s kultem štíhlého těla. 1. vyd. Praha: Grada Pulishing, 2006, ISBN 80-247-1350-0
Hartl, P., Hartlová, H. 2000. Psychologický slovník. Praha: Portál, 2000. ISBN 807178303X
Langmeier, J.; Krejčířová, D. 1998. Vývojová psychologie. Praha: Grada Publishing, 1998, ISBN 80-7169-195-X
Nakonečný, M. 1998. Základy psychologie. Praha: Academia, 1998, ISBN 80-200-0689-3
Mateášiková A, Chomják P. 2017, Pointre, o. z.: Preventívny program zameraný na rizikové správanie dospievajúcich vo vzťahu k sebaponímaniu a body imidžu (Metodická príručka pre odborných zamestnancov)
www.dusevnezdravie.sk
www.ozdzd.sk
Interné materiály CPPPaP Levice
Spracovali: Mgr. Alexandra Baranová, PhDr. Viera Mačeková, CPPPaP Levice
Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
