Materiály pre pedagógov:
Podpora duševného zdravia
Koordinátor prevencie drogových závislostí a ostatných sociálno-patologických javov ako špecialista na škole sa vo svojom pôsobení a činnosti zameriava na celoročné preventívne pôsobenie a realizáciu aktivít aj v oblasti podpory zdravia, zdravého spôsobu života a podporu protektívnych faktorov vývinu osobnosti detí a žiakov.
Zdravie, duševné zdravie, psychohygiena
Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”.
Zdravie - telesné, duševné a sociálne. Ide o: životný štýl, režim dňa, stravovacie návyky, aktívny oddych, prevenciu chorôb, prevenciu návykov na psychoaktívne látky, bezpečnosť pri práci, bezpečnosť úrazov, správanie v situáciách ohrozujúcich zdravie a podobne. Téma zdravia je zakomponovaná v štátnom vzdelávacom programe v jej cieľoch, kompetenciách, moduloch, tematických celkoch i jednotlivých témach.
Duševné zdravie - vedomie vlastnej hodnoty, uvedomenie si vlastných možností a schopností, schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy, psychický pocit pohody. Duševné zdravie je cieľom, nie normou. Je to stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú optimálnym spôsobom, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a zároveň mať pocit uspokojenia zo svojej činnosti.
Na posúdenie psychického zdravia sa používajú tri kritéria:
- kritérium subjektivity osobnosti - má základ v tom, či sa človek sám považuje za duševne zdravého, základné kritéria sú: pohoda, spokojnosť, šťastie, uspokojenie potrieb a životných cieľov pričom subjektívne chápanie duševného zdravia sa nemusí vždy zhodovať so spoločenskými alebo medicínskymi kritériami hodnotenia zdravia,
- kritérium sociálnosti človeka - posudzuje ho skupina, komunita v ktorej sa človek pohybuje a ktorá hodnotí či spĺňa sociálne normy a očakávania spolužitia,
- medicínske kritérium - na základe medicínskeho vyšetrenia určuje zdravotný stav lekár formou diagnózy;
Predpokladom duševného zdravia sú: vhodné podmienky prostredia, v ktorých človek žije, podnety z vnútra organizmu, podnety v vonkajšieho prostredia. Ak tieto predpoklady nie sú naplnené, narúša sa rovnováha organizmu a prostredia v dôsledku čoho sa môže narúšať psychické a somatické zdravie.
Duševné zdravie ovplyvňujú:
- dedičnosť, integrita osobnosti, povaha, rodina, choroby,
- spolupôsobenie spoločenských, osobných príčin, modernej civilizácie,
- preferované teórie kvality života (ekonomická a sociálna kvalita života, zmysel a význam života atď.),
- mesto - dedina, koncentrácia ľudí do miest, globalizácia,
- vstup masmédií do života človeka (ich vplyv je popri pozitívnom aj negatívny);
Psychohygiena je vedný odbor, ktorý skúma podmienky nevyhnutné na zabezpečenie duševného zdravia, psychickej pohody, výkonnosti a zlepšenie duševnej činnosti. Tento interdisciplinárny odbor skúma psychiku ľudí z hľadiska možnosti zaťaženia, zaoberá sa aj prevenciou psychických chorôb, zameriava sa na optimalizáciu študijných a pracovných podmienok, ako aj na to, ako sa vyrovnávať s únavou a stresom. Základnou podmienkou psychohygieny je dobré zvládnutie autoregulácie. Konfliktom, stresom a záťaži sa nedá v živote vyhnúť, ale je potrebné vytvoriť si spôsoby ako im predchádzať a v prípade ich vzniku ako ich čo najlepšie zvládať.
Medzi podmienky, ktoré môžeme ovplyvňovať patria:
- Pracovné prostredie - v priebehu práce je náš organizmus zaťažený oveľa viac ako pri zábave a odpočinku;
- Životospráva:
- spánok - potreba spánku u mladého človeka je vyššia, v starobe sa potreba spánku znižuje; regenerácia nervového systému však nezávisí od dĺžky spánku, ale od jeho kvality
- výživa - jedlo má obsahovať všetky zložky: bielkoviny, tuky, cukry, minerálne látky, vitamíny, vlákninu a dodržiavať pitný režim; je ideálne ak sa príjem rovná výdaju
- dýchanie - mozog potrebuje na svoju činnosť viac kyslíka ako ktorékoľvek iné tkanivá v tele; je potrebné správne a hlboko dýchať, nakoľko sťažené dýchanie ovplyvňuje našu výkonnosť
- telesná práca - je dôležité striedanie telesnej /fyzickej/ práce s psychickou, pretože nie je vhodné po fyzickej námahe organizmus zaťažovať znovu fyzicky, aby sme telo nepreťažovali;
- Organizácia práce:
- hospodáriť s časom - dôležitý je triezvy odhad vlastných možností, správne posúdenie závažnosti úloh a povinností, ako aj ich vhodné časové rozvrhnutie
- zbytočne neodkladať - ľudová múdrosť hovorí „čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra“ - toto je dôležitý poznatok z hľadiska dodržiavania zásad psychohygieny
- poriadok - ak chceme optimálne využiť čas, tak poriadok vo veciach a v dennom režime je tiež veľmi dôležitý
- osobné tempo - treba naň prihliadať všade tam, kde v nejakom časovom limite máme splniť danú úlohu. Vnucovaný pracovný rytmus, tlak na rýchlosť a časová tieseň sú potom stresovými faktormi, ktoré neúmerne vyčerpávajú organizmus, ktorý potom potrebuje dlhší čas na regeneráciu;
- Systém hodnôt:
- osobné ciele - človek si má pre seba ujasniť čo sú hodnotné ciele, ku ktorým smeruje, čomu bude dávať prednosť a čoho sa viac menej môže zrieknuť
- citové vzťahy - sú dôležitou súčasťou života, ak sú uspokojivé významne ovplyvňujú našu odolnosť voči psychickým a fyzickým stresom
- sociálne vzťahy - s inými ľuďmi ovplyvňujú pozitívne aj naše psychické a telesné zdravie;
Podpora duševného zdravia žiakov
Problematika duševného zdravia detí a žiakov si zasluhuje našu pozornosť. Primárna prevencia v sebe zahŕňa výchovné, vzdelávacie, voľno-časové a osvetové aktivity.
Ochrana zdravia vo výchovno-vzdelávacom procese je zakotvená aj v školskom zákone č. 245/2008 Z. z., ktorý v § 152 pod názvom „Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní“ uvádza podrobnejšie povinnosť škôl a školských zariadení pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb.
Problematike podpory zdravia a duševného zdravia venujú pozornosť aj Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2019/2020 vydané MŠVVaŠ SR:
1.5.11 Zdravý životný štýl
- V súlade s Európskym politickým rámcom Zdravie 2020 sa odporúča školám venovať pozornosť výchove k zdraviu v zmysle holistického prístupu k zdraviu a zdravému životnému štýlu.
- Školám a školským zariadeniam sa odporúča:
- aktívne zapájať deti a žiakov do aktivít a programov, ktoré podporujú výchovu ku zdraviu a zdravý životný štýl,
- realizovať aktivity a programy na podporu telesného a duševného zdravia,
- zvýšiť zapojenie detí a žiakov do pohybových aktivít, rozšíriť vyučovanie telesnej a športovej výchovy v ŠkVP,
- podľa možností školy vytvoriť podmienky na vyučovanie voliteľného predmetu výchova k zdraviu,
- venovať v školách zvýšenú pozornosť prevencii užívania alkoholu a tabaku a odvykaniu od nich,
- informovať žiakov o škodlivých a vedľajších účinkoch nelegálnych a dopingových látok;
V preventívnej práci pedagógov, koordinátorov prevencie drogových závislostí a ostatných sociálno-patologických javov je dôležité v škole viesť deti/žiakov ku: podpore duševného zdravia a k zdravému životnému štýlu, prevencii agresivity a šikanovania, prevencii látkových i nelátkových závislostí.
Najúčinnejšie je predchádzať vzniku porúch v detskom veku a v období dospievania, kedy si človek vytvára, resp. aktualizuje vlastný hodnotový systém a automatické vzorce správania. Ak rodina vo svojej výchovnej roli zlyháva, môže ponúknuť preventívne funkcie iba škola, respektíve ďalšie inštitúcie a organizácie, ktoré so školou väčšinou spolupracujú.
Duševné zdravie a duševná hygiena žiaka
Keď je činnosť žiaka vhodne organizovaná, jeho práca sa lepšie darí, jeho výkonnosť je lepšia, väčšia je aj jeho spokojnosť a únava sa u neho dostavuje neskôr, ako keď je činnosť živelná, náhodná. Správna organizácia činnosti šetrí energiu žiaka. Dôležité je rešpektovať výkonnostné krivky v priebehu dňa.
Z psychologického hľadiska, za sebou nemajú nasledovať predmety rovnaké alebo podobné. Prácu treba organizovať tak, aby sa striedavo zaťažovala pamäť, myslenie a pod. a aby sa súčasne zabezpečil odpočinok počas práce.
Práceschopnosť žiakov je nerovnomerná aj v priebehu týždňa. V prvý deň týždňa je v dôsledku adaptácie po 2 dňoch odpočinku výkonnosť znížená. Najvýkonnejšími dňami sú utorok, streda a štvrtok. Najnižšia výkonnosť je v piatok.
Dôležitou zásadou je aj rovnomerne zaťažovať žiakov. Prevenciou proti zaťažovaniu je primeraný výber učiva vzhľadom na vekové a zvláštnosti žiakov ako aj ich už získané vedomosti. Správna organizácia prestávok predpokladá striedanie práce a odpočinku, vhodné stanovenie dĺžky prestávok a náplne tohto odpočinku. Dôležité je stanoviť primeranú dĺžku prestávok, ktoré nemajú byť ani príliš dlhé, ale ani krátke.
Dôležité je tiež - dostatok pohybu cez prestávky a na hodinách telocviku, vhodné stravovacie návyky, veľkosť a zariadenie učební, čisté, dostatočne svetlé, vybavené vhodnými prostriedkami, pomôckami potrebnými k vyučovaniu, vzťah učiteľ a žiak, prístup pedagóga ku žiakom.
Atmosféra v škole môže byť ovplyvňovaná organizáciou chodu školy, spôsobom riadenia školy. Sociálna klíma v triede - všetko, čo urobíme pre lepšiu komunikáciu v triede, zníži našu potrebu autoritatívne presadzovať poriadok a znižuje tiež potrebu žiakov sa tejto autorite vzpierať. Trieda sa tak viac stáva miestom načúvania, nie miestom boja a nezmieriteľnosti. Sociálnu klímu (atmosféru) v triede spoločne vytvárajú všetci žiaci, pedagóg ako i vonkajšie podmienky.
Základné podmienky podpory zdravia na školách:
- pohoda školského prostredia - estetika prostredia, mikrookolie školy, pozitívna atmosféra v triede i škole, charakterizovaná akceptáciou, porozumením, dôverou, otvorenosťou, možnosťou spolupráce učiteľov a žiakov a pod., vhodný režim dňa, zdravá výživa, dostatok pohybovej aktivity
- zdravé učenie - charakterizované zmysluplnosťou, možnosťou výberu, možnosťou spolupráce, motivujúcim hodnotením
- otvorené partnerstvo - škola ako demokratické spoločenstvo (spolupráca vedenia školy, učiteľov, žiakov aj rodičov);
Psychohygiena v škole - vo vzťahu k organizácii vlastnej práce pedagóga, tak vo vzťahu k organizácii učebnej práce žiaka, platia isté zásady správnej organizácii činnosti:
- do každej práce vnikať postupne
- dodržiavať určitý rytmus práce
- dodržiavať poriadok a systém, dôkladnosť a sústavnosť v práci
- správne striedanie odpočinku a práce
- kladný vzťah k práci a jej spoločenské ohodnotenie;
Použité zdroje:
Pedagogicko-organizačné pokyny pre školský rok 2019/2020
Praško J.: Asertivitou proti stresu, Grada Publishing, 1996
T. Poschkamp: Vyhoření, rozpoznání, léčba, prevencie, Edika, Brno, 2013
Interné materiály CPPPaP Levice
Spracovali: PhDr. Lívia Danová, PhDr. Viera Mačeková, CPPPaP Levice
Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
