Materiály pre rodičov

Súrodenecké konflikty – ako ich riešiť?
(rady pre rodičov)


Konflikty medzi súrodencami sú súčasťou každej rodiny a ich príčiny bývajú rôzne. Môžu sa líšiť v závislosti od toho, či ide o dievčatá alebo chlapcov, o malý alebo väčší vekový rozdiel, či od počtu detí v rodine. Najčastejším dôvodom konfliktov je súrodenecká žiarlivosť, keď sa deti týmto spôsobom snažia upútať pozornosť zo strany jedného alebo oboch rodičov. Niekedy je dôvodom vzdorovitosť alebo snaha o uplatnenie svojich očakávaní a slobodného rozhodovania. Inokedy je to zase snaha o overenie si svojej sily, túžba po vlastníctve nejakej veci alebo len únava, nuda či hnev jedného zo súrodencov. Rodičov však často prekvapí a nerozumejú tomu, aké silné negatívne emócie sa medzi súrodencami objavujú. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že rivalita a žiarlivosť medzi súrodencami je bežná. Ako rodič by ste sa preto nemali týrať myšlienkami, že ste niekde zlyhali. To však neznamená, že na situáciu nemáte žiadny vplyv.

Čo môžete ako rodič urobiť, keď sa Vaše deti medzi sebou hádajú? Mali by ste do ich konfliktov vstupovať alebo ich nechať, nech si to vyriešia samy?

  • Stanovte si hranice zasahovania. Pokiaľ ide o mierne hádky, je lepšie vôbec nezasahovať. Totiž, aj také konflikty môžu mať svoje pozitíva. Súrodenci sa medzi sebou učia komunikovať, obhajovať svoje práva a presadzovať svoje potreby. Pri väčších konfliktoch je dobré prísť na pomoc skôr ako pomocník – vyjednávač. Pomáhajte deťom vyjadriť, čo potrebujú („Vidím, že potrebuješ modrú kocku.“), zadávať hranice („Je práve obsadená.“) a pomáhať hľadať riešenia („Čo by si mohol v tejto situácii urobiť ?“). Prípadne môžeme riešenia ponúkať („Ľudia sú ochotnejší Ti niečo požičať, keď poprosíš a počkáš. Alebo môžeš počkať, keď sa uvoľní, či použiť červenú.“). Pri násilnom správaní je potrebné násilie zastaviť, prípadne deti na čas oddeliť, a potom sa k tomu vrátiť. Urobili pri hádke nejakú škodu ? Potom nie je potrebné hľadať vinníka – opraví sa to spoločne. Deti toto riešenie prijímajú veľmi dobre.

  • Zvoľte spravodlivý prístup. Nie je isté, či sa spoľahlivo dozvieme, kto hádku začal, ani z akého dôvodu. Jeden totiž zvaľuje vinu na toho druhého a naopak. Preto sa stáva, že rodič vletí do izby, vidí kúsok bitky, označí vinníka, uloží trest a nájde nejaké riešenie. Výsledkom je, že jedno dieťa má pocit nespravodlivosti, jeho hnev a agresia voči druhému narastá a žiarlivosť tiež (hlavne ak zodpovednosť zvaľujeme na staršie dieťa, pretože je už veľké alebo na chlapca, pretože si silnejší než dievča a pod.). Druhé dieťa sa stáva závislejším na pomoci rodiča. A ani jedno dieťa sa nenaučilo, ako situáciu nabudúce lepšie zvládnuť. Preto je dôležité vytvoriť si systém riešenia sporov založený na spravodlivom posúdení a riešení konfliktu a na neuprednostňovaní jedného súrodenca pred druhým. V situáciách, keď spolu deti nechcú komunikovať, je vhodné ich k tomu nenútiť. Rodič môže byť vtedy vo funkcii „mediátora“ sporu, ktorý sa správa tak, aby riešenie nebolo v prospech len jednej zo strán.

  • Nájdite si čas na rozhovor s dieťaťom. Ak chceme hádajúce sa deti upokojiť, je vždy lepšie ich vypočuť. Ak konflikt pravidelne vyvoláva jedno z detí, môže sa za tým ukrývať práve túžba po pozornosti. Pokúste sa vyčleniť si čas s každým dieťaťom osamote, ktorý je iba pre vás dvoch. Počas týchto minút ho pozorne počúvajte a neprerušujte ho. Takto si naplní potrebu pozornosti a nebude si ju vynucovať nasilu. Rovnako je to v prípade, ak rodič nie je priamym svedkom hádky. Ak chceme vhodne zasiahnuť a poradiť, musíme poznať podstatu vzniknutého sporu. A niekedy je naozaj ťažké dopátrať sa pravdy. Vtedy je najlepšie vypočuť si všetky strany, všetkých utešiť a opustiť konflikt s tým, že nemôžeme robiť sudcu, keď nepoznáme skutočnú pravdu. Po týchto slovách sa deti väčšinou upokoja samy. Na to, aby sme lepšie pochopili skutočné dôvody hádky a našli lepšie riešenie, je dobré počkať, kým sa mysle upokoja a až potom hovoriť o tom, čo sa stalo.

  • Neberte deťom právo niečo vlastniť. Každé dieťa by malo mať vytvorený svoj individuálny priestor, o ktorý sa stará a v ktorom má možnosť stanoviť a uplatňovať svoje pravidlá. Vhodné je vytvorenie si pravidiel pre používanie vecí. Dieťa by malo mať právo byť vlastníkom svojich hračiek, hier, ale i oblečenia, kozmetiky atď., mať zodpovednosť za ich používanie a podieľať sa i na ich udržiavaní v poriadku. Je možné si veci medzi súrodencami požičať, ale za presne určených podmienok zaobchádzania s nimi. V prípade spoločného vlastníctva vecí pomôže, keď si deti vopred dohodnú deň a čas používania.

  • Naučte deti zvládať negatívne emócie. Existuje viac spôsobov, ako deťom s ich negatívnymi pocitmi pomôcť. Na prvom mieste pomáha tieto pocity uznať – „Chápem, že Ti niekedy brat lezie na nervy. Niekedy je to ťažké, deliť sa s ním o izbu.“ Ak uznáme, že negatívne pocity vo vzťahoch sú normálne a pochopiteľné, nestanú sa pre deti (a pre rodičov) strašiakom, a súrodenci sa ich omnoho lepšie naučia zvládať i ovládať.

  • Buďte deťom príkladom. Ako aj v iných veciach vo výchove, i tu pomáha – začať od seba. Rodič je pre dieťa prvým vzorom ako udržiavať dobré vzťahy. Učte deti empatii tak, že ste empatický („Muselo Ťa fakt štvať, keď Ti zbúrala vežu, na ktorej si pol dňa pracoval.“), a nie tak, že vysvetľujete („Veď ona to nechcela, len sa potkla.“). Učte deti pokojne hovoriť o svojich potrebách („Potrebujem sa sústrediť na túto prácu. Pomohlo by mi, keby ste ma 10 min. nechali osamote.“) namiesto kriku („Buďte už ticho ! Kto to má stále počúvať !“). Učte deti hľadať spoločné riešenia („Potrebujem upratať bielizeň a ty sa chceš hrať. Ako by sme to mohli urobiť tak, aby sme boli obaja spokojní ?“) namiesto vydávania pokynov („Choď si čítať, ja prídem za tebou, keď to dokončím.“). Vaše deti budú robiť to isté (keď ich práve neovládne zúrivosť) a samé si začnú hľadať spôsoby, ako situáciu riešiť.

  • Dajte deťom čas na nápravu. „Prepáč, mrzí ma to...“ – to sú slová, ktoré pomáhajú ukončiť konflikt. Nie každé PREPÁČ je však myslené úprimne a niekedy ho deti povedia len preto, aby nesklamali rodičov. Je však veľmi dôležité už odmala deťom vysvetľovať, že odpustenie nesie v sebe veľkú silu a je potrebné ho vyjadriť úprimne. Rovnako dobré je aj pri konfliktoch deťom pripomínať silu rodinného puta a význam súrodeneckej lásky, ktorá má pre nich význam teraz, ale i v budúcnosti. Niekedy je však situácia taká, že len poprosenie o odpustenie nestačí. Často je potrebné aj napraviť chybu, ktorá sa stala. Problémy a konflikty je potrebné riešiť v čo najkratšom čase.

  • Pokúste sa hádkam predchádzať. Dôležitá pre riešenie konfliktov v rodine je rodinná atmosféra, kde dieťa získava skúsenosť aj v sebaovládaní, tolerancii, sebaúcte, uplatňovaní slobody a iných vlastností osobnosti. Ako docieliť, aby sme v rodine vytvárali pozitívnu rodinnú atmosféru ? Pomáha oceňovanie všetkých dobrých činov i úsilia, pomáhanie deťom v ich napredovaní, povzbudzovanie detí k súdržnosti a k spolupráci. Nezabúdajte ani na rodinné rituály (spoločné večere, spoločenské hry, prechádzky a pod.).

  • Požiadajte o pomoc. V prípade, že sa konflikty medi súrodencami stávajú nezvládnuteľnými, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Pokiaľ je vzťah medzi súrodencami tak silno ovplyvnený nenávisťou, žiarlivosťou, neustálym súperením, pokiaľ nie sú schopní sa o nič podeliť alebo si neustále slovne a fyzicky ubližujú, v takomto prípade je vhodné vyhľadať pomoc psychológa a príp. terapie – buď dieťaťa alebo celej rodiny.



Použité zdroje:
Dalloz, D. 2002. Žárlivost a rivalita. Průvodce výchovou v rodině. Praha: Portál, 2002. ISBN 80-7178-596-2
https://www.edual.sk/clanky/najnovsie/surodenecke-konflikty-mali-by-sme-do-sporov-deti-zasahovat
https://www.rodinka.sk/vychovavame/vychovavame-deti/psychologicka-lenicka-nepodsuvajme-detom-v-rodine-ake-maju-mat-role/
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/540/ako--zvladnut-hadky-medzi-surodencami


Spracovala: Mgr. Zuzana Krnáčová, CPPPaP Levice

Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
Späť