Materiály pre rodičov
Súrodenecké konštelácie
Osobnosť utvárajú rôzne faktory. Sú to gény, výchova, vrstovníci, škola, prostredie, v ktorom sa pohybujeme, skúsenosti, ktoré sme získali, veľký vplyv má i poradie, v ktorom sme sa narodili.
Deti majú rovnakých rodičov, pochádzajú z rovnakého rodinného prostredia, majú vštepované rovnaké hodnoty, ale napriek tomu sa rozlišujú ako deň a noc.
V období detstva má na deti významný vplyv súrodencov, či už na vývoj alebo povahu človeka. Malé deti strávia so súrodencami viac času ako s dospelými. Súrodenci môžu slúžiť ako alternatívny zdroj sociálnej stimulácie. Podstatnú rolu zohráva súrodenecká konštelácia, teda poradie, v ktorom sme sa narodili.
Prvorodení
Prvý. Už to samotné slovo má v sebe niečo výnimočné. Každý chce byť niekedy v niečom prvý, v nejakej hre,
v športe, súťaži. Prvorodení na rozdiel od mladších súrodencov často brali všetko, predovšetkým keď sa narodili ako synovia. Dedili po otcoch a mali privilégia. Prvorodení sú symbolom ďalšieho života rodiny a príbuzenstva.
Všeobecne platí, že rodičia veľa očakávajú od prvorodených detí. Prostredníctvom nich majú rodičia tendenciu realizovať si vlastné nesplnené sny, a aby ich prvorodení dosiahli, sú na nich nároční. Sú často pod veľkým tlakom rodičov, ktorí im vštepujú svoje normy a kladú na nich vysoké nároky. Po narodení mladších súrodencov bývajú nároky rodičov obvykle ešte vyššie než pred ním. A pretože prvorodení nechcú rodičov sklamať, majú väčší sklon než mladší identifikovať sa s rodičmi a ich požiadavkami. Majú tiež väčšie sklony k rozkazovaniu. V porovnaní
s mladšími súrodencami sú dlhý čas, minimálne do obdobia dospievania, väčší a silnejší,
a teda sú aj dominantnejší, agresívnejší, alebo emočne nevyrovnanejší. Hoci sú na nich rodičia nároční, zároveň
sú často na výslní medzi užším aj širším príbuzenstvom. Prvorodené deti sa snažia byť nadmieru spoľahlivé
a zodpovedné a chcú sa správať podľa zásad rodičov. Pre toto dieťa sú rodičia vzorom, ktorému sa snažia priblížiť.
Prvorodené deti sa vychovávajú najprísnejšie a s príchodom druhého súrodenca sa s nimi zaobchádza
ako s veľkými, preberajú rolu staršieho, šikovnejšieho a rozumnejšieho. V dospelosti sú potom svedomití a spoľahliví, majú potrebu sa starať o druhých. Prvorodení však môžu ďalšieho súrodenca považovať za "votrelca"
a žiarliť na neho avšak snažia sa byť aktívnymi partnermi v sociálnej interakcii, teda aj vo vzťahu k mladšiemu súrodencovi (pokúšajú sa pomáhať, napodobňujú správanie rodičov, príp. v rámci regresie napodobňujú správanie mladšieho súrodenca).
Druhorodení
Druhorodeným rodičia tak zreteľne neukazujú cestu, ktorou majú ísť, a oni sami si ju musia do veľkej miery hľadať sami. Starší súrodenci niekedy hovoria, že zatiaľ čo oni museli s rodičmi bojovať o pravidlá, o to, ako dlho budú môcť byť vonku, kedy budú môcť ísť prvý raz na diskotéku, mladší to robiť nemusia. Rodičia bývajú už niekedy dosť unavení, čo sa tohto týka, a preto majú tendenciu častejšie mávnuť rukou a povedať:" Tak bež, ale do polnoci
nech si doma."
Druhorodení sú síce nútení prijať normy rodiny, avšak v porovnaní s prvorodenými nie sú svojimi rodičmi zďaleka toľko oceňovaní, pokiaľ to urobia. Výsledkom je niekedy príliš málo ocenenia, za veľkú snahu. Častejšie si hľadajú náhradné, nekonvenčné ciele, ktorými sa chcú od staršieho súrodenca výrazne odlišovať a snažia sa na seba upútať pozornosť. Rodičia majú tendenciu deti porovnávať a nútia do vzájomného porovnávania aj svoje deti. Jedným spôsobom ako kompenzovať chýbajúce ocenenie, je únik do fantázie- snívaním o úspechu, a začína
sa objavovať motivácia orientovaná na vyhýbanie sa neúspechu, teda aj motivácia vyhnúť sa konfliktu. Majú tiež sklon k riskovaniu, radikalizmu, sú uzatvorenejší, introverti, častejšia trpia pocitmi menejcennosti. Bývajú menej konvenční, či už v správaní, alebo obliekaní. Alebo naopak bývajú výstrední až excentrickí. Ako si prvorodený snaží obhájiť svoju výsadnú pozíciu, druhorodený sa snaží výsadnú pozíciu vydobyť. Druhorodení siahajú po manipulácií nepriamej, sú taktickejší.
Najmladší
K benjamínom patrí rozpoltenosť, sú na hojdačke emócií, môžu byť očarujúci a hneď na to vzdorovití a nepríjemní. S najmladšími sa zaobchádza rozporuplne- chvíľu sa s nimi doma maznajú a rozmaznávajú ich, a hneď na to ich podceňujú a smejú sa im. Sú často impulzívni. Rodičia občas zvyknú uprednostňovať najmladšie deti, sú často rozmaznávané. Čím je dieťa mladšie, tým viacej pozornosti a opatery sa mu obvykle dostane.
4 tipy ako napomôcť harmónii medzi súrodencami:
- Čas len pre dieťa: hlavne najstaršie dieťa môže potrebovať tráviť čas samo s jedným z rodičov, kedy bude pozornosť rodiča uprená len a len na neho, napr. počas jedného popoludnia.
- Nikto neprehráva: uistite sa, že rodinné konflikty sú riešené tak, že sa nikto necíti porazený, alebo nemá pocit, že s ním je zaobchádzané nespravodlivo.
- Nikdy nepoužívajte porovnávanie so súrodencami.
- Je dôležité správať sa k deťom rozdielne, rešpektovať jeho individualitu- ale s tou istou intenzitou, láskou
a pozornosťou.
Milí rodičia, je dobré si uvedomiť, že deti si nevyberajú poradie, v akom sa narodia.
Nechajte prvorodených voľnejšie dýchať, druhorodeným dajte najavo, že aj od nich veľa čakáte, a benjamínov podporujte, ale nerozmaznávajte. Pre úspešný psychický vývoj v detstve je dôležité, aby ste boli ku svojim deťom starostliví, láskaví, spoľahliví a spravodliví bez ohľadu na to, v akom poradí sa narodili.
Použitá literatúra:
Vágnerová, M.- Vývojová psychologie, Portál, Praha, 2000, ISBN 80-7178-308-0.
Jesenská, E.- Prvorodení, druhorodení a benjamíni, článok v Moja psychológia, 2012.
Hildebrant-Sochor, I.- Mám všetky svoje deti rovnako rada?, článok v Moja psychológia, 2009.
Spracovala Mgr. Veronika Solmošiová, CPPPaP Levice
Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
