Materiály pre rodičov

Rozvíjame fonologické uvedomovanie


     Dôležitú úlohu pri osvojovaní si čítania a písania zohráva schopnosť fonologického uvedomovania. Tento na prvý pohľad zložitý pojem označuje schopnosť rozlišovať a analyzovať hovorenú reč. Mať dobré fonologické uvedomovanie teda v praxi znamená, že dieťa je schopné rozoznávať slová, ktoré sa rýmujú a následne aj samé vytvoriť rým k určitému slovu. Dokáže spoľahlivo určovať prvú slabiku v slove, počet slabík v slove i rozdeľovať slová na slabiky. Zvláda určiť prvú hlásku a poslednú hlásku v slove a pod.

Schopnosť fonologického uvedomovania sa vyvíja s vekom dieťaťa. Najskôr dieťa vníma slovo ako celok. Približne vo veku dvoch až troch rokov je už schopné rozpoznať slová, ktoré sa rýmujú. Vo veku štyroch rokov už dokáže rozdeliť slová na slabiky alebo vie zo slabík slová zložiť. Približne vo veku päť až šesť rokov už vie určiť jednotlivé hlásky v slove, teda dokáže rozčleniť napr. slovo mama na jednotlivé hlásky m-a-m-a.

Väčšina detí schopnosť fonologického uvedomovania nadobúda prirodzene a nepotrebuje sa túto schopnosť učiť resp. cielene trénovať. Na strane druhej ale máme aj deti, ktoré v tejto oblasti potrebujú pomoc, pretože rozvíjanie fonologického uvedomovanie je dôležité pre osvojovanie si čítania a písania. Deti, ktoré nastúpia do školy so zníženým fonologickým uvedomovaním sú viac rizikovejšie pre rozvoj ťažkostí v čítaní a písaní. Dokonca viacerí odborníci označujú znížené fonologické uvedomovanie za jeden z rizikových faktorov pre neskorší rozvoj vývinových porúch učenia.

K varovným signálom, ktoré vás môžu upozorniť na to, že vaše dieťa je v tomto smere rizikové môžu byť v predškolskom veku ťažkosti s rozpoznávaním slov, ktoré sa rýmujú, ťažkosti s počítaním slabík v slovách, ale aj to, že dieťa nevyhľadáva počúvanie príbehov ktoré sa rýmujú, riekaniek, básničiek a pod. V mladšom školskom veku to zas môžu byť ťažkosti s identifikovaním prvej hlásky v slove, skladanie hlások do slov alebo aj ťažkosti s rozlišovaním podobne znejúcich hlások a slov. Deti, ktoré majú výraznejšie ťažkosti s fonologickým uvedomovaním, môžu mať tiež ťažkosti s porozumením otázok, so zapamätaním si nových slov a zrozumiteľným vyjadrovaním.

Schopnosť fonologického uvedomovania sa dá pozitívne ovplyvniť pravidelným a systematickým nácvikom, ktorý môžete robiť aj vy doma (mnohé hry a aktivity sa dajú dokonca robiť pri večeri, počas cesty autom alebo počas čakania v čakárni).
Hry musia byť primerane krátke/dlhé a primerane zábavné (aby dokázali udržať pozornosť a záujem dieťaťa). Ak uvidíte, že niektorá hra vaše dieťa nebaví, či dokonca frustruje, bude lepšie, keď hru prerušíte (vrátite sa k nej neskôr) a radšej prejdete na inú hru. Môže to znamenať, že na danú hru nemusí byť vaše dieťa ešte pripravené (z hľadiska jeho vývinu), chce to teda čas a trpezlivosť.

Jazyk a jazykové hry by sa počas nácviku mali stať súčasťou vášho každého dňa. Čítajte si s deťmi príbehy, ktoré sa rýmujú, spievajte si pesničky, vytlieskavajte si riekanky, básničky, vytvárajte rýmy, vymýšľajte slová, ktoré začínajú na rovnakú hlásku, rozdeľujte slová na slabiky. Toto všetko sú aktivity, ktoré rozvíjajú schopnosť fonologického uvedomovania.

Pri nácviku oslabeného fonologického uvedomovania je dôležité dodržiavať aj istú postupnosť:
  • najskôr začíname rozdeľovaním slov na slabiky, pričom si pomáhame vytlieskavaním jednotlivých slabík (vhodné je začať so slabikovaním vlastného mena a mena členov rodiny, vecí v okolí a pod., neskôr slabikuje básničky a pesničky);
  • po dôkladnom osvojení si predchádzajúcej schopnosti prechádzame k určovaniu začiatočných písmen v slove (najskôr začíname slovami začínajúcimi na spoluhlásky, ktoré vždy zvýrazníme, potom prejdeme k samohláskam - tie bývajú náročnejšie a deti ich spočiatku často v slovách nepočujú);
  • nakoniec prechádzame k určovaniu poslednej hlásky v slove (opäť najskôr so spoluhláskami a potom so samohláskami);

Príklady konkrétnych hier a aktivít na rozvíjanie fonologického uvedomovania:
  • Povedzte dieťaťu štyri slová (tri z nich sa rýmujú, jedno nie). Dieťa má určiť slovo, ktoré sa nerýmuje. Napr. les, kvet, pes. Dieťa má teda správne označiť slovo kvet.
  • Pri čítaní príbehov obsahujúcich slová, ktoré sa rýmujú zdôrazňujte práve tieto slová. Zároveň po prečítaní povedzte dieťaťu aby vám zopakovalo slová, ktoré sa rýmovali, skúste koľko z nich si zapamätalo.
  • Zoberte si akúkoľvek krabicu a dajte do nej niekoľko obrázkov. Dieťa si z krabice postupne vyťahuje obrázky a musí povedať slovo, ktoré sa rýmuje so slovom označujúcim obrázok, ktorý si dieťa vybralo. Napr. dieťa si z krabice vytiahne obrázok, na ktorom je mačka, musí teda vymyslieť slovo, ktoré sa s ním rýmuje (napr. kačka).
  • Vyklepkávajte alebo vytlieskavajte slová vo vetách. Napr. poviete vetu „Dnes je pekný deň“ a zároveň štyrikrát tlesknete (jedno slovo - jedno tlesknutie; vy teda dieťaťu hovoríte vety a ono má tlieskať podľa počtu slov vo vetách).
  • Rozdeľovanie slov na slabiky pomocou lega. Zoberte si kocky lega a názorne si vytvárajte a oddeľujte slová na slabiky (jedna kocka lega - jedna slabika).
  • Rozdeľovanie slov na hlásky pomocou navliekania korálikov na šnúrku. Hovorte si slová a na šnúrku navlečte toľko korálok, koľko hlások má dané slovo (jedna korálka reprezentuje jednu hlásku).
  • Vyhľadávanie predmetov v izbe (na dvore, v parku...), ktoré začínajú na rovnakú hlásku ako dané slovo. Napr. nájdi predmety, ktoré začínajú na rovnakú hlásku ako slovo stolička (dieťa teda hľadá predmety, ktoré sa začínajú na hlásku S).
  • Vyhľadávanie predmetov v izbe (na dvore, v parku), ktoré začínajú na (ľubovoľnú) hlásku, pričom sa odporúča začať najskôr so spoluhláskami a až následne so samohláskami.

Na záver ešte niekoľko rád:
Slová v jednotlivých hrách a aktivitách hovorte pomaly, pokojne a v prípade potreby ich aj zopakujte. Pri nácviku rozlišovania prvej a poslednej hlásky v slove používajte aj prehnanú artikuláciu danej hlásky, hlásku teda zvýrazňujte, aby ju dieťa dokázalo rozlíšiť. Každú z hier a aktivít najskôr demonštrujte na konkrétnom príklade. Dieťa totiž nemusí hru pochopiť len podľa zadanej inštrukcie. Pri nácviku buďte dôslední (venujte sa mu pravidelne každý deň) a trpezliví. Držíme Vám palce.


Použitá literatúra:
Knobelauch L., 2008. What is Phonological Awareness?
Krejčová L., Bodnárová Z. a kol., 2014. Specifické poruchy učení. Praha: Albatros Media a.s., 2014. ISBN 978-80-266-0600-0.
Kulhánková E., Málková G., 2008. Fonematické uvědomovaní a jeho role ve vývoji gramotnosti. Epsychologie, roč. 2, č. 4, s. 24 – 37.
www.understood.org


Spracovala: Mgr. Kamila Kadlecová, PhD., CPPPaP Levice

Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
Späť



© 2013-2020, CPPPaP Levice, dizajn: Pavol Szénási, pasz@misung.sk       Počet návštevníkov od 17.9.2013: