Materiály pre rodičov

Ako podporiť dieťa k väčšej samostatnosti


     Samostatnosť v myslení, v konaní, sa dnes vyžaduje pri vzdelávaní, v zamestnaní i v osobnom živote. Nesamostatný jedinec omnoho skôr narazí na rôzne komplikácie.
     Vychovávať dieťa k samostatnosti znamená pre rodiča odmalička využívať jeho túžbu po nových zážitkoch a poznaní sveta okolo seba.
     Miera samostatnosti by mala zodpovedať vývinovým možnostiam každého dieťaťa. Prvé nezhody v názoroch medzi rodičmi a deťmi nastávajú okolo 2 - 3 rokov, kedy si dieťa začína uvedomovať seba samé a veľmi často to dáva najavo slovami "ja sám". Niektoré pokusy dieťaťa rodičia akceptujú, iné nie a dávajú prednosť efektivite a rýchlosti. Nedajú na prianie dieťaťa, napr. pri kŕmení alebo obliekaní.
     Dovolíte dieťaťu, aby si na vlastnej koži vyskúšalo určité situácie, alebo mu v tom zabránite, aby ste predišli prípadnému možnému sklamaniu?

     Ako rodičia musíte často zvažovať možné riziká, uvedomovať si možné škody, ktoré môžu prísť. Pre dieťa je dobré absolvovať množstvo pokusov s dospelými, pod ich dohľadom, aby si zafixovali postupy, ktoré si rodičia prajú.
     Dobrým vodítkom je znalosť, toho čo zvládajú v našich sociokultúrnych podmienkach ostatné deti (napr. či zvládnu po určitej dobe chodiť samé do prvej triedy i bez rodičov... ).
     Dôležitým zdrojom je samotné dieťa – zvažujte, čo hovorí, čo si praje, aký má názor, podstatné je, ako sa dieťa zachovalo v podobných situáciách v minulosti, čo pri nich prežívalo a ako minulú udalosť hodnotí v súčasnosti. Istotu nebudete mať nikdy, tú budete mať, až keď aktivitu opakovane vyskúšate.
     Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie o miere samostatnosti, sú hodnoty a predstavy o živote samotných rodičov.

     Výchova k samostatnosti neznamená, že si dieťa robí, čo chce, práve naopak. Jeho život, režim, usporiadanie času a priestoru i výchovné pôsobenie majú mať pevný systém a poriadok. Autorita rodiča má byť jasná, potom je dieťa schopné osvojiť si prvky samostatnosti a disciplíny. Dieťa sa má postupne naučiť samo zvládnuť veľa samoobslužných činností: jesť, obliekať sa, osvojiť si hygienické návyky. Opakovanie a nácvik pre dieťa často zložitých pohybov, ktoré musí vykonať v správnom poradí, zvyšujú zručnosť dieťaťa a prehlbujú jeho skúsenosť.
     Od detskej hry dieťa postupne zapájajte do činnosti, neskôr aj do práce, ktorá je veku primeraná. Do 6 rokov by ste mali činnosti poňať ako hru. Cieľom je vypestovať v dieťati zmysel pre poriadok a viesť ho k samostatnosti. Spočiatku mu ukážte, čo má robiť. Dieťa to napodobní a neskôr pridá vlastné nápady. Keďže zdrojom sebadôvery je úspešné vykonanie činnosti, dávajte dieťaťu zatiaľ len úlohy, ktoré zvládne. Dieťa sa zaujíma nielen o aktivity, ale aj o výsledok činnosti.
     Najdôležitejším obdobím z hľadiska samostatnosti je predškolský vek (od 3 - 6 rokov), kedy sa postupne dotvára jemná motorika a na konci obdobia je dostatočná na mnohé činnosti (samoobsluha v hygiene, jedlo, obliekanie...).

     Detská osobnosť je pripravená a schopná uniesť samostatnosť a primeranú zodpovednosť. Nie je vhodné, aby si dieťa cvičilo samostatnosť samo. Samostatnému konaniu sa dieťa naučí, ak bude mať príležitosť konať samostatne, ale s podporou dospelých.

     Ruka v ruke ide však samostatnosť so zodpovednosťou. Dieťa by malo mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, ale musí potom počítať s tým, že ponesie za svoje rozhodnutie aj dôsledky a zodpovednosť. Dôležité je aj oceniť samostatné konanie.

     Zapájať deti do domácich prác?
     Každá rodina má svoje pravidlá, svoj poriadok. Je však nevyhnutné, aby tento poriadok dodržiavali všetci členovia rodiny a aby povinnosti boli rovnomerne rozdelené. Deti majú doma pomáhať, robiť veci potrebné pre rodinu primerané svojmu veku.
  • Pomôžte svojim deťom, nech si vyberú z domácich činností, čo by chceli a dokázali urobiť, napr. polievať kvety, zbierať malé veci zo sušiaka...,
  • vopred sa dohodnite, kedy určitú činnosť urobia (aká časť dňa alebo činnosť je predtým),
  • môžete im to pripomenúť alebo nastavte budík,
  • vhodné je aj spoločné rodinné upratovanie, kedy sa úlohy rozdelia medzi ostatných členov rodiny,
  • udržať poriadok v izbe je najnáročnejšia úloha, mnohé matky nepokladajú vyložené hračky cez deň za neporiadok, ale večer by všetky hračky mali byť uložené na poličkách,
  • rovnako treba ustlať postele alebo odniesť taniere zo stola, zvládnu to mnohé deti, tak ich v tom podporte.

     Milí rodičia, ste prvým učiteľom svojho dieťaťa - pomáhajte mu na ceste k samostatnosti, aby bolo úspešné. Nepodarí sa mu, ak ho do toho sveta neposuniete a budete ho držať pri sebe. Učte ho samostatnosti a podporujte jeho zdravé sebavedomie, aj keď ako rodič z toho môžete mať obavy a strach.

Použitá literatúra:
Mertin V.: Ze zkušeností dětského psychologa, Wolters Kluwer, 2015.
Tóthová-Šimčáková, M.: Som rodič a čo s tým?, Fortuna libri, 2014.


Spracovala: Mgr. Veronika Duchoňová, CPPPaP Levice

Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
Späť