Materiály pre pedagógov:
Prevencia agresivity a šikanovania v škole
Súčasťou účinnej prevencie agresivity a šikanovania je dobré poznanie situácie na škole ohľadom výskytu týchto javov, jeho pravidelné priebežné monitorovanie, poznanie osobnosti žiakov, ich zázemia, vzťahov v triede medzi spolužiakmi, vzťahov medzi žiakmi a učiteľmi, rozvíjanie fungujúcej kooperácie, podporovanie atmosféry vzájomnej úcty, tolerancie a bezpečia, odborná príprava pedagógov na jej realizáciu, spolupráca celého kolektívu zamestnancov školy, spolupráca s rodinou, spolupráca s odborníkmi.
Agresivita slúži na prežitie v nepriaznivých a život ohrozujúcich podmienkach, no v prípade jej nedostatočnej regulácie sa môže stať nebezpečnou a deštruktívnou silou. Agresivita: sklon, resp. trvalá dispozícia k agresívnemu konaniu. Záleží od kognitívnych a vôľových schopností človeka, do akej miery ju dokáže ovládnuť a vedome používať.
Agresia je útočné, násilné, príp. deštrukčné konanie fyzického alebo verbálneho charakteru, s cieľom zraniť inú osobu alebo zničiť nejakú vec.
- v prípade, že sa vyskytuje jednorázovo v konkrétnej situácii, ide o agresívne konanie (napr. útok v sebaobrane, domáhanie sa uspokojenia vlastných práv a potrieb)
- ak k agresívnemu konaniu dochádza často a pravidelne, takéto konanie možno označiť pojmom agresívne správanie
Agresivita verbálna - môže predchádzať fyzickým prejavom agresivity, vyhrocovať konflikt, či priamo vyvolať fyzický útok, môže byť znakom regulovanej agresivity.
Agresivita fyzická - všetky formy agresívneho správania, pri ktorých dôjde k priamemu fyzickému kontaktu útočníka s obeťou. Fyzickou agresivitou je aj uplatnenie fyzickej sily voči veciam a predmetom.
Vyučovacie stratégie
Postupy, metódy a techniky, ktorými sa dá predchádzať konfliktom, prípadne zastaviť nežiaduce správanie už v jeho počiatkoch:
- preventívne plánovanie - predvídať možné zdroje konfliktov a frustrácií, odstrániť z dosahu detí predmety, ktoré môžu byť príčinou konfliktov, usporiadať lavice tak, aby mali deti zabezpečený dostatočný pracovný priestor, pri práci v skupinách nedávať spolu deti, ktoré majú medzi sebou časté konflikty
- neverbálne signály - vyjadriť nesúhlas so správaním žiaka očným kontaktom, gestom, mimikou
- kontrola blízkosťou - stáť blízko žiaka, starostlivým položením ruky na jeho rameno potlačiť nevhodné správanie a zároveň mu poskytnúť ochranu, ak bol vyvedený z miery
- odstránenie napätia - použitie vtipu, žartu, zareagovať nečakane a vtipne – zmierniť tak napätie
- prekonanie prekážky - neprimeranej reakcii žiaka frustrovaného náročnou úlohou možno predísť tak, že mu dovolíme preskočiť ju a venovať sa jej neskôr
- reorganizácia - keď vzniká nepokoj, podráždenosť, konflikt, napätie v triede, môžeme znížiť bezprostrednou zmenou hodiny: krátka prestávka, zmena témy, uvoľňujúce aktivity
- apelovanie na hodnoty - v prípade neprimeraného správania sa odvolávať na hodnoty, ktoré má dieťa zvnútornené (priateľstvo, spravodlivosť, autorita)
Ako reagovať pri konflikte
- oddelenie: zabezpečiť, aby k sebe nemali účastníci konfliktu fyzický prístup, kým emocionálne „nevychladnú“, premiestniť žiaka, ktorý stratil kontrolu nad svojím správaním do iného prostredia s nízkou úrovňou stresu, kde môže dostať aj prípadnú emocionálnu podporu (školský psychológ, výchovný poradca)
- fyzické obmedzenie: ak hrozí nebezpečenstvo, že žiak niekomu blíži, vtedy môže opatrné fyzické obmedzenie prerušiť problémové správanie, je vhodné ukázať žiakovi, že nám záleží na tom, aby sme ho ochránili pred vlastným správaním
- dohľad: po upokojení situácie sa snažiť aktérov konfliktu držať istý čas od seba a mať ich pod kontrolou
Ako reagovať pri verbálnej agresivite žiakov
- komunikujte nespokojnosť - jasne dôrazne, ale pokojne vyjadrite nespokojnosť s jeho správaním
- nedráždite žiaka - nebuďte vzťahovační, zbytočným reagovaním na všetko, čo povie, v ňom stimuluje agresivitu
- prirodzene ventilujte - ak je pod silným tlakom emócií, umožnite mu verbálne ventilovať agresivitu spôsobom, ktorý nebude obťažovať okolie
- primerane ventilujte - využite primerané množstvo ventilácie silných emócií – krčenie papiera, hádzanie papierového hárku, „hurónsky rev“, dupanie na mieste, behanie, bitie do vreca, či do lopty
- analyzujte a komunikujte - po upokojení analyzujte spolu so žiakom príčinu jeho hnevu a hľadajte iné možnosti riešenia situácie
Možnosti prevencia agresivity a šikanovania v škole
Predpokladom dosiahnutia dobrých výsledkov pri predchádzaní agresivity a násilia na školách je, že sa do práce zapojí celý pedagogický kolektív, žiaci a ich rodičia. Každý je zodpovedný za svoje skutky - pedagóg, žiak, rodič. Je potrebné kontinuálne snaženie a súbežná spolupráca zainteresovaných strán.
Prečo je nutné sa šikanovaním zaoberať?
- dieťa má právo na život v bezpečí, bez bolesti, ponižovania a strachu
- je ťažké celkom sa zbaviť šikanovania
- jeho následky môžu byť vážne a dlhodobé
- šikanovanie je právne postihnuteľné
- nevšímavosť napomáha útočníkom (darí sa mu v atmosfére utajovania)
- snaha o riešenie sa oplatí
Podľa autorov J. Parryho a G. Carringtona akákoľvek definícia šikanovania by mala obsahovať širšie súvislosti a zahrňovať jeho hlavné znaky, ktoré sú:
- Zjavný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky (napr. bitie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí alebo nadávky a vylúčenie zo spoločnosti druhých).
- Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí.
- Incidenty sú opakované (jednorazové akcie sa väčšinou za šikanovanie nepovažujú).
- Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou (v oblasti fyzickej sily alebo agresivity, v osobnej sile jedinca alebo v početnej prevahe skupiny). Táto prevaha môže byť skutočná alebo zdanlivá.
Šikanovanie ako závislosť - ide o vzájomnú väzbu medzi agresorom a obeťou. Terén tohto neslobodného, nesymetrického vzťahu je určený prevažujúcou ľudskou stratégiou: skryť vlastný strach a zároveň využiť strach druhého. Tento princíp diktuje rozdelenie žiakov vo väčšine skupín na „silných“ a „slabých“. Medzi týmito skupinami vzniká obojstranne a prekvapivo trvalá väzba. Navzájom sa potrebujú. Pri pokročilých štádiách šikanovania sa bežné hranie a experimentovanie so strachom zvrtne do závislosti medzi agresorom a obeťou. Pedagógovia sa nesmú nechať zmiasť a prijať vonkajšie zdanie, že si obeť za všetko môže sama. To, že je niekto „slabý“, nie je žiadna vina. Nikto nemá právo fyzicky, ani psychicky týrať druhého človeka.
Šikanovanie ako porucha vzťahov v skupine - deje sa v kontexte vzťahov konkrétnej skupiny. Nákaza vzťahov má svoju vnútornú dynamiku a svoj zákonitý vývoj. V takomto prípade je nutná už pomoc odborníka, cieľavedomé zastavenie sebadeštrukcie skupiny a naštartovanie sebaozdravného procesu skupinového organizmu.
Šikanovanie ako patologické správanie - keď jeden alebo viacej žiakov úmyselne, väčšinou opakovane týra a zotročuje spolužiaka/spolužiačku a používa k tomu agresiu a manipuláciu.
Metodické usmernenie MŠ SR č. 7/2006-R z 28.3. 2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach č. CD2005-7359/117161-1:094
Poskytuje základné informácie o:
- šikanovaní, charakterizuje šikanovanie
- podstatných znakoch šikanovania
- priamych a nepriamych prejavoch šikanovania
- prevencii šikanovania
- metódach riešenia šikanovania a o opatreniach na riešenia situácii
- spolupráci školy s rodičmi a s ďalšími inštitúciami
Prejavy šikanovania
- Posmech, posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúce prezývky, nadávky, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet. Rozhodujúcim kritériom je to, do akej miery je dané dieťa konkrétnou prezývkou zraniteľné.
- Kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, prehlasované najmä nepriateľským až nenávistným, príp. pohŕdavým tónom.
- Príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí, povedané najmä panovačným tónom a skutočnosť, že sa im dieťa podriaďuje.
- Naháňanie, strkanie, štuchanie, rany, kopanie, ktoré nemusia byť silné, ale je nápadné, že ich obeť neopláca.
- Bitky, v ktorých je jeden z účastníkov zreteľne slabší a snaží sa uniknúť.
Prejavy správania dieťaťa, ktoré môžu naznačovať, že je šikanované:
- dieťa je cez prestávky často samé, ostatné deti o neho nejavia záujem
- pri skupinových športoch je dieťa volené do družstva často posledné
- cez prestávky vyhľadáva blízkosť učiteľov
- ak má dieťa prehovoriť pred triedou, je neisté, ustrašené
- pôsobí smutno až depresívne, máva blízko k plaču
- zhoršuje sa jeho školský prospech, niekedy náhle
- jeho veci sú poškodené alebo zničené
- má zašpinený alebo poškodený odev
- má odreniny, modriny a škrabance, ktoré nevie vysvetliť
Rozpoznávanie šikanujúceho správania v škole
- poskytne základné vymedzenie rozsahu šikanovania
- môže priniesť veľa užitočných informácií: o rizikových miestach, triedach, učiteľoch
- je dobré poznať, ako túto problematiku vnímajú pedagógovia, žiaci
- výsledky prieskumu posilnia motiváciu k tomu, aby sa s problematikou škola účinne vysporiadala
Ako pomôcť obetiam?
- naučiť ich, ako zvládať dobiedzanie druhých
- povzbudzovať ich, aby o tom hovorili
- urobiť si zoznam, čo majú povedať
- prehrávanie si (hranie rolí) spôsobov, ako zvládať situácie
- nacvičiť si kričať „NIE“
- cvičiť si sebavedomé chodenie a postavenie
- kresliť alebo písať o svojich pocitoch
- eliminovať zjavné príčiny šikanovania (pach, neupravené oblečenie)
Praktické postupy zamerané na útočníkov
- Dospelí by mali reagovať rýchlo, jednotne a dôsledne, na každý zistený prípad.
- Nesúhlas by mal byť energický a jednoznačný. Aby sa účinkom „oslovenia“ maximalizoval, musí sa premyslieť jeho načasovanie a charakter.
- Pozornosť by mala byť zameraná na nežiaduce správanie, nie na osobu.
- Útočníkovi by mali byť ponúknuté alternatívne spôsoby správania.
- Mali by byť konštruktívnym spôsobom zapojení rodičia.
Pôsobenie na osobnosť útočníka:
- ponuka širokej škály aktivít pre voľný čas, ktoré budú v prípade potreby poskytované vzrušenie alebo vyžadovať „mužský prvok“ vedúci k pocitu vlastných schopností
- vhodné zostavenie osnov maximálne posilňujte pocit úspešnosti
- zaistenie postoja rodiny, v prípade potreby využitie odbornej pomoci vo forme rodinnej terapie
Ako pomôcť útočníkovi?
- stanovte jasné hranice
- definujte ich písomne
- vysvetlite tresty, ktoré budú nasledovať
- pracujte na sebavedomí, ktoré podporuje každé dobré správanie
- neuznávajte výhovorky
- zabezpečte, aby sa útočník osobne ospravedlnil
- odmeňujte dobré správanie
- stanovte ciele (vždy na jeden deň alebo na jednu hodinu)
- majte pre útočníkov vyhradené miesto na upokojenie
- nacvičujte zvládnutie stresu – hlboké dýchanie, zatvorené oči
- prehrávajte situácie pomocou hrania rolí
- pomocou hrania rolí nacvičujte, ako sa vyhnúť vtiahnutiu do šikanovania
- odporučte deťom, aby situáciu riešili odchodom
- NIKDY neumožnite posilňovanie šikanujúceho správania
- neprehliadajte šikanovanie
Dôležité je dôsledné vyšetrenie situácie šikanovania a následne sústrediť sa na nápravu, usilovať sa o zastavenie šikanovania, obnovu dodržiavania noriem a zabezpečenie ochrany obete. Je potrebná úzka spolupráca s rodinou, v prípade potreby zabezpečenie pomoci zo strany odborníkov, prípadne aj spolupráca so sociálnou kuratelou.
Cvičenia a interakčné hry ako pedagogická možnosť v prevencii
Je to jedna z možností ako uviesť do chodu pedagogické procesy ku konštruktívnemu zvládnutiu hnevu, agresivity, šikanovania. Poskytujú deťom/žiakom otvorené interakčné systémy, ktoré im umožňujú získať skúsenosti so sebou samým i s druhými. Môžu do hernej situácie vložiť vlastné pocity a potreby, môžu konať aktívne a otvorene a bez strachu tak zakúsiť dôsledky svojho konania.
Sociálne hry - hry a cvičenia bez víťazstva a prehry:
- sprostredkovávajú rozličné vzťahy medzi členmi skupiny, a to nielen na vecnej, ale i na citovej úrovni
- deti/žiaci tak v nich môžu prekonať zabehnuté vzorce správania a cvičiť sa v schopnostiach potrebných k prosociálnemu konaniu
- pri sociálnych hrách možno pomocou rituálov pravidiel zmeniť vybraným spôsobom agresívne správanie, strategicky ho využiť a použiť na neagresívne úmysly
- môžu fungovať aj ako ventil a odbúravať napätie
- môžu pomôcť vyrovnávať sociálne deficity učenia a sprostredkovať korigujúcu sociálnu a emocionálnu skúsenosť;
Nie sú liekom na všetko a nie sú ani terapiou (tá patrí do rúk iným odborníkom - psychológom, liečebným pedagógom, psychiatrom, sociálnym pracovníkom).
Dôležité je vytváranie spolupracujúcej triedy:
- podporovať sebaúctu a úctu k druhým
- podpora efektívnej komunikácie
- učiť ich asertívnemu, nenásilnému riešeniu konfliktov
- viesť ich k nezaujatému, kritickému mysleniu
- podpora kooperácie, empatie
Charta proti šikanovaniu (príklad):
- Nebudeme tolerovať šikanovanie.
- Budeme sa šikanovaním vážne zaoberať.
- Keď budeme označovať šikanovanie, učitelia nás pozorne vypočujú.
- Máme právo na to, aby sme na ceste do školy, v škole i na ceste zo školy, neboli šikanovaní.
- Nebudeme ostatných umlčovať a ponižovať.
- Budeme uznávať druhých bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo, či postihnutie.
- Sme „škola, ktorá sa nebojí hovoriť“.
Najefektívnejší spôsob ako sa vysporiadať so šikanovaním, je mať celoškolský program a stratégiu boja proti šikanovaniu.
Použitá literatúra:
Metodické usmernenie MŠ SR č. 7/2006-R z 28.3. 2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach č. CD2005-7359/117161-1:094
J. Parry, G. Carrington: Čelíme šikanování. Metodický materiál Institutu pedagogicko-psychologického poradenství ČR, 1995
M. Kolář: Skrytý svět šikanování ve školách. Praha, Portál, 1997
Sociálne problémy v škole. Materiál vydaný v rámci národného projektu: Komplexný poradenský systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-patologických javov v školskom prostredí, vyd. Raabe
Spracovala: Mgr. Viera Matulová, CPPPaP Levice
Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
