Materiály pre pedagógov:

Poruchy pozornosti a hyperaktivita


Čo je porucha pozornosti, hyperkinetická porucha, ADHD a aké sú jej prejavy?
     Hyperkinetická porucha je v MKCH-10 charakterizovaná „raným začiatkom, kombináciou nadmerne aktívneho
a zle ovládateľného správania s výraznou nepozornosťou a neschopnosťou trvalo sa sústrediť na danú úlohu.
Tieto charakteristiky správania sú trvalé, objavujú sa vo viacerých situáciách a ich miera je neprimeraná mentálnemu veku dieťaťa. Hyperkinetická porucha začína vždy v ranom štádiu vývinu, obvykle v prvých piatich rokoch života. Jej hlavnými znakmi sú chýbanie vytrvalosti pri činnosti, ktorá vyžaduje kognitívne funkcie a sklon jedinca prechádzať od jednej aktivity k druhej, bez toho, že by niektorú dokončil, spolu so zle regulovanou,
zle organizovaniu a nadmernou činnosťou.“
     Termín ADHD pochádza z angl. attention deficit hyperaktivity disorder a znamená poruchu pozornosti spojenú
s hyperaktivitou, pričom termín ADD, pochádzajúci tiež z angl. attention deficit disorder sa od predošlého odlišuje tým, že sa tu jedná len o poruchu pozornosti bez prejavov hyperaktivity.

Charakteristické prejavy správania detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD)?
  • Vysoká miera aktivity:
    je v neustálom pohybe, nenechá v pokoji ruky ani nohy, otáča sa, padá zo stoličky, vyhľadáva blízke podnety,
    s ktorými sa hrá alebo si ich vkladá do úst, prechádza sa po triede (nedokáže vydržať na jednom mieste).
  • Impulzivita a malé sebaovládanie:
    často niečo vyhŕkne, mnohokrát nevhodne, nemôže sa dočkať, pokiaľ ne neho príde rad, často skáče do reči ostatným alebo ich ruší, často nadmerne rozpráva, dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže dopredu premyslieť (najskôr reaguje, až potom premýšľa), nezriedka sa zapája do fyzicky nebezpečných činností,
    bez toho, aby si predtým zvážil možné následky (napr. skáče do vody z veľkej výšky, vchádza na cestu
    na bicykli bez toho, aby sa pozrel na obe strany), preto sa aj často zraní.
  • Problémy s prechodom k inej činnosti.
  • Agresívne správanie, neprimerane silná reakcia i na drobné podnety.
  • Sociálna nezrelosť.
  • Malá sebaúcta a značná frustrovanosť (Riefová, 1999).

Charakteristické prejavy správania detí s poruchou pozornosti bez hyperaktivity (ADD)?
  • Ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi.
  • Problémy s načúvaním a plnením pokynov.
  • Problémy so zameraním a udržaním pozornosti.
  • Problémy so sústredením sa na úlohu a s jej dokončením.
  • Nevyrovnaný výkon v práci v škole (raz je schopný úlohu splniť, druhýkrát už nie, jeho výkon sa neustále mení).
  • „Vypínanie“ pozornosti, čo môže vyzerať ako „zasnenosť“.
  • Neporiadnosť (žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci, napr. zošity, perá alebo knihy a na pracovnom stole a vo svojej izbe máva veľký neporiadok.
  • Nedostatočné študijné vedomosti.
  • Problémy so samostatnou prácou (Riefová, 1999).

Ako sa určuje diagnóza ADHD?
     ADHD má vždy rovnaké zložky: impulzivitu, nepozornosť a hyperaktivitu, avšak, u každého dieťaťa sa môžu
v rôznych situáciách prejavovať inak. Tieto symptómy sa u detí s ADHD menia podľa toho, čo sa práve deje
a ako sa dieťa cíti. Porucha môže niekedy zostať nepovšimnutá a dospelí ju môžu aj prehliadnuť, začnú hovoriť
o nej až vtedy, pokiaľ sa stane niečo veľmi vážne a nebezpečné. Preto, pokiaľ si vy rodičia všimnete na svojom dieťati, že s ním nie je niečo v poriadku, vyhľadajte odbornú pomoc, pretože čím skôr sa diagnostikuje ADHD
alebo ADD a vyhľadá sa odborná pomoc, tým skôr sa zmiernia uvedené príznaky a zlepší sa aj výkon vášho dieťaťa v škole. ADHD je diagnóza, ktorou by sa mal zaoberať v prvom rade lekár (pedopsychiater alebo detský neurológ). Niekedy môže ADHD ako prvý rozpoznať aj iný odborník, napr. učiteľ,
ktorý si všimne prejavy ADHD u vášho dieťaťa a môže vás poslať k psychológovi do CPPPaP, kde vám poskytnú odbornú pomoc a rady ako zvládať náročné situácie doma aj v škole s vaším dieťaťom, ktoré má prejavy hyperaktivity. Diagnostika ADHD vyžaduje komplexnú zdravotnú, školskú a rodinnú anamnézu, tiež sociálnu situáciu, v ktorej dieťa žije, zhodnotenie sociálnych vzťahov a prostredia, v ktorom dieťa žije, a tiež aj osobnostné charakteristiky dieťaťa a jeho rodičov. Súčasťou vyšetrenia je aj pozorovanie dieťaťa a sledovanie jeho prejavov doma aj v škole a ich odstupňovanie na viacbodovej škále, príp. aj iné odborné lekárske vyšetrenia, napr. EEG vyšetrenie za účelom spresnenia diagnostiky ADHD, resp. ADD a vylúčenia iných ochorení (Munden, Arcelus, 2008).

Odporučenia v prístupe učiteľov k deťom so syndrómom hyperaktivity:
  • Viac využívajte okamžitú spätnú väzbu a umožnite dieťaťu vo väčšej miere pociťovať pozitívne dôsledky jeho činov – hyperaktívne deti potrebujú viac pochvaly než ostatné deti a potrebujú ju dostať rýchlejšie,
    nie je dôležitý ani tak jej spôsob, ako čas, odmena musí nasledovať hneď po čine.
  • Spätnú väzbu a odmenu používajte čo najčastejšie – dieťa pochváľte aj za snahu, nielen za jeho výkon.
  • Buďte dôslední a zásadoví – jednou z hlavých príčin vášho neúspechu je nepredvídateľnosť našich reakcií, preto je dôležité, aby ste boli dôslední vo svojich požiadavkách a nemenili ich.
  • Naučte sa predvídať ťažkosti – ak sa nenaučíte dopredu predvídať a odhadovať situácie, v ktorých by mohlo dôjsť k nežiaducemu správaniu, môže sa vám podariť tieto situácie včas odvrátiť.
  • Znížte pracovné zaťaženie dieťaťa – a to tak, aby sa dostalo do súladu s jeho schopnosťou udržať pozornosť, je vhodné rozdeliť určité zadanie na menšie časti, ktoré je dieťa schopné splniť, a preto dôležitou zásadou
    je málo a často, týmto deťom vyhovuje viac práca nárazová ako dlhodobá, zadanú úlohu obyčajne nedokážu riešiť viac ako 10 minút.
  • Pracujte spolu s dieťaťom – môžete tým predísť nevhodnému správaniu a chybám v jeho práci, pri osvojovaní si nového učiva by mal učiteľ stáť v jeho blízkosti a kontrolovať dieťa, či nové učivo pochopilo správne.
  • Upravte pracovné podmienky, a to tak, aby dieťa čo najmenej rozptyľovalo, malo by preto sedieť pri stene, nie pri okne, na lavici by malo mať len minimum pomôcok a pod.
  • Doprajte deťom dostatok pohybu, najmä voľné „vybehanie sa“ – nútenie dieťaťa k pokoju, obmedzovanie
    a trestanie za jeho pohyblivosť zvyšuje v ňom napätie, čím sa zhoršuje aj jeho výkonnosť a pozornosť,
    preto sa odporúča počas vyučovania krátke prerušenie práce, počas ktorého si môžu žiaci krátko zacvičiť, poliať kvety, rozdať zošity, zotrieť tabuľu a pod.
  • Učte žiakov sebaoceňovaniu – to im pomôže získať aj schopnosť ovládať svoje správanie.
  • Nepreháňajte neustále pripomínanie stanovených zásad – tieto zásady by učitelia nemali pripomínať
    a opakovať príliš často, lebo sa môže stať, že po určitom čase prestanú deti vnímať učiteľa.
  • Zabráňte vzniku pocitu menejcennosti – u hyperaktívnych detí sa tento komplex môže veľmi rýchlo rozvinúť, nakoľko sú si vedomé, že napriek svojej snahe nedokážu to, čo ostatní spolužiaci.
  • Kontakt s rodičmi – potrebný je z viacerých dôvodov, napr. treba zaviesť žiakovi zošit s odkazmi pre rodičov, v ktorom ich učiteľ informuje o tom, čo si má dieťa do školy priniesť, aké úlohy si má doma vypracovať
    a pod., je to dôležité preto, lebo tieto deti veľmi často zabúdajú a bývajú aj roztržité.
  • Medikamentózna liečba hyperaktívneho dieťaťa – využíva sa hlavne tých prípadoch, kde je horšia prognóza
    a kde je syndróm hyperaktivity spojený s agresívnymi poruchami správania, niektoré lieky sa musia užívať
    aj počas vyučovania, nakoľko majú krátkodobú pôsobnosť, preto má na to učiteľ dbať a sledovať žiaka,
    či ich užíva (Kačáni, Višňovský, 2005).

Použitá literatúra:
Kačáni, V., Višňovský, Ľ. (2005). Psychológia a pedagogika pomáhajú škole. Bratislava: Iris.
MKCH-10: Medzinárodná klasifikácia chorôb. 10. revízia.
Munden, A., Arcelus, J. (2008). Poruchy pozornosti a hyperaktivita. Praha: Portál.
Riefová, S. F. (1999). Nesoustředěné s neklidné dítě ve škole. Praha: Portál.


Spracovala: Mgr.Romana Paulovičová, CPPPaP Levice

Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
Späť