Materiály pre pedagógov:

Poruchy pozornosti a hyperaktivita

• Vysoká miera aktivity:
  je v neustálom pohybe, nenechá v pokoji ruky ani nohy, otáča sa, padá zo stoličky, vyhľadáva blízke podnety,
  s ktorými sa hrá alebo si ich vkladá do úst, prechádza sa po triede (nedokáže vydržať na jednom mieste).
• Impulzivita a malé sebaovládanie:
  často niečo vyhŕkne, mnohokrát nevhodne, nemôže sa dočkať, pokiaľ ne neho príde rad, často skáče do reči ostatným alebo ich ruší, často nadmerne rozpráva, dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže dopredu premyslieť (najskôr reaguje, až potom premýšľa), nezriedka sa zapája do fyzicky nebezpečných činností,
  bez toho, aby si predtým zvážil možné následky (napr. skáče do vody z veľkej výšky, vchádza na cestu
  na bicykli bez toho, aby sa pozrel na obe strany), preto sa aj často zraní.
• Problémy s prechodom k inej činnosti.
• Agresívne správanie, neprimerane silná reakcia i na drobné podnety.
• Sociálna nezrelosť.
• Malá sebaúcta a značná frustrovanosť (Riefová, 1999).

• Ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi.
• Problémy s načúvaním a plnením pokynov.
• Problémy so zameraním a udržaním pozornosti.
• Problémy so sústredením sa na úlohu a s jej dokončením.
• Nevyrovnaný výkon v práci v škole (raz je schopný úlohu splniť, druhýkrát už nie, jeho výkon sa neustále mení).
• „Vypínanie“ pozornosti, čo môže vyzerať ako „zasnenosť“.
• Neporiadnosť (žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci, napr. zošity, perá alebo knihy a na pracovnom stole a vo svojej izbe máva veľký neporiadok.
• Nedostatočné študijné vedomosti.
• Problémy so samostatnou prácou (Riefová, 1999).

• Viac využívajte okamžitú spätnú väzbu a umožnite dieťaťu vo väčšej miere pociťovať pozitívne dôsledky jeho činov – hyperaktívne deti potrebujú viac pochvaly než ostatné deti a potrebujú ju dostať rýchlejšie,
  nie je dôležitý ani tak jej spôsob, ako čas, odmena musí nasledovať hneď po čine.
• Spätnú väzbu a odmenu používajte čo najčastejšie – dieťa pochváľte aj za snahu, nielen za jeho výkon.
• Buďte dôslední a zásadoví – jednou z hlavých príčin vášho neúspechu je nepredvídateľnosť našich reakcií, preto je dôležité, aby ste boli dôslední vo svojich požiadavkách a nemenili ich.
• Naučte sa predvídať ťažkosti – ak sa nenaučíte dopredu predvídať a odhadovať situácie, v ktorých by mohlo dôjsť k nežiaducemu správaniu, môže sa vám podariť tieto situácie včas odvrátiť.
• Znížte pracovné zaťaženie dieťaťa – a to tak, aby sa dostalo do súladu s jeho schopnosťou udržať pozornosť, je vhodné rozdeliť určité zadanie na menšie časti, ktoré je dieťa schopné splniť, a preto dôležitou zásadou
  je málo a často, týmto deťom vyhovuje viac práca nárazová ako dlhodobá, zadanú úlohu obyčajne nedokážu riešiť viac ako 10 minút.
• Pracujte spolu s dieťaťom – môžete tým predísť nevhodnému správaniu a chybám v jeho práci, pri osvojovaní si nového učiva by mal učiteľ stáť v jeho blízkosti a kontrolovať dieťa, či nové učivo pochopilo správne.
• Upravte pracovné podmienky, a to tak, aby dieťa čo najmenej rozptyľovalo, malo by preto sedieť pri stene, nie pri okne, na lavici by malo mať len minimum pomôcok a pod.
• Doprajte deťom dostatok pohybu, najmä voľné „vybehanie sa“ – nútenie dieťaťa k pokoju, obmedzovanie
  a trestanie za jeho pohyblivosť zvyšuje v ňom napätie, čím sa zhoršuje aj jeho výkonnosť a pozornosť,
  preto sa odporúča počas vyučovania krátke prerušenie práce, počas ktorého si môžu žiaci krátko zacvičiť, poliať kvety, rozdať zošity, zotrieť tabuľu a pod.
• Učte žiakov sebaoceňovaniu – to im pomôže získať aj schopnosť ovládať svoje správanie.
• Nepreháňajte neustále pripomínanie stanovených zásad – tieto zásady by učitelia nemali pripomínať
  a opakovať príliš často, lebo sa môže stať, že po určitom čase prestanú deti vnímať učiteľa.
• Zabráňte vzniku pocitu menejcennosti – u hyperaktívnych detí sa tento komplex môže veľmi rýchlo rozvinúť, nakoľko sú si vedomé, že napriek svojej snahe nedokážu to, čo ostatní spolužiaci.
• Kontakt s rodičmi – potrebný je z viacerých dôvodov, napr. treba zaviesť žiakovi zošit s odkazmi pre rodičov, v ktorom ich učiteľ informuje o tom, čo si má dieťa do školy priniesť, aké úlohy si má doma vypracovať
  a pod., je to dôležité preto, lebo tieto deti veľmi často zabúdajú a bývajú aj roztržité.
• Medikamentózna liečba hyperaktívneho dieťaťa – využíva sa hlavne tých prípadoch, kde je horšia prognóza
  a kde je syndróm hyperaktivity spojený s agresívnymi poruchami správania, niektoré lieky sa musia užívať
  aj počas vyučovania, nakoľko majú krátkodobú pôsobnosť, preto má na to učiteľ dbať a sledovať žiaka,
  či ich užíva (Kačáni, Višňovský, 2005).